Rezignačný príspevok výskumníka Jacoba Coxona, ktorý strávil zhruba tri roky v dvoch najznámejších firmách vyvíjajúcich umelú inteligenciu, OpenAI a Anthropic, nazbieral na sieti X podľa agentúry Bloomberg vyše 150 miliónov videní a v stredu 9. septembra 2026 dorazil až do amerického Kongresu. Coxon tvrdí, že firmy sa ženú k sebazdokonaľujúcej sa superinteligencii a hazardujú so životmi ľudí. Časť zákonodarcov z oboch strán žiada urýchlené bezpečnostné pravidlá, iní mimoriadne zasadnutie Kongresu. Pentagón varovania odmieta.

Málokedy pohne americkou politikou jediný príspevok na sociálnej sieti. Tomuto sa to podarilo, pretože neprišiel od aktivistu, ale od človeka z jadra odvetvia. A pretože ho vzápätí podporili ľudia, ktorí v ňom pracujú dodnes.

„Hazardujú s našimi životmi“

Coxon v utorok oznámil odchod z Anthropicu príspevkom, v ktorom podľa portálu The Next Web napísal, že firmy vyvíjajúce AI sa „ženú priamo k sebazdokonaľujúcej sa superinteligencii a hazardujú s našimi životmi“. Ľudia, ktorí umelú inteligenciu stavajú, podľa neho úprimne veria, že by do konca desaťročia mohla zabiť všetkých. Na varovanie nadviazali aj súčasní zamestnanci. Šéf tímu pre zosúladenie AI v Anthropicu Evan Hubinger na X potvrdil, že zamestnanci firmy „naozaj úprimne veria, že AI by mohla zabiť všetkých ľudí“, a riziko v najbližšom desaťročí odhadol na viac ako 10 percent. Podobne sa vyjadril výskumník Samuel Marks, podľa ktorého platí, že čím vyššie postavený zamestnanec, tým väčšie obavy. Pridal sa aj Paul Christiano, bývalý šéf bezpečnosti v americkom Centre pre štandardy a inovácie AI, podľa ktorého nedávny pokrok vytvára reálne riziko katastrofickej a nezvratnej straty kontroly. Anthropic sa k rezignácii svojho výskumníka nevyjadril, OpenAI bezprostredne nereagovala.

Kongres: od zdieľania k „náčrtom plánu“

V stredu sa vlna preliala do Washingtonu. Ako píše server Axios, varovania majú členov Kongresu v stave horúčkovitého hľadania odpovedí, hoci vedenie oboch komôr zatiaľ neprejavuje veľkú ochotu konať a zákonodarcovia sú podľa servera v štádiu „náčrtov plánu“. Demokratický kongresman Johnny Olszewski vyhlásil, že Kongres musí konať bezodkladne a naliehavo, republikánka Anna Paulina Luna napísala, že „Kongres musí zvolať mimoriadne zasadnutie o AI“ a o budúcnosti Spojených štátov. Podľa newslettera Transformer príspevky zdieľali desiatky členov Kongresu, väčšina s výzvou na urýchlené riešenie rizík. Demokrati medzitým diskutujú o zriadení osobitného výboru pre umelú inteligenciu.

Zaznievajú však aj opačné hlasy. Vysoký predstaviteľ Pentagónu varovania odmietol ako „slučku skazy“, teda sebaposilňujúcu paniku, a časť washingtonskej pravice dlhodobo obviňuje práve Anthropic, že strachom tlačí na reguláciu výhodnú pre veľkých hráčov. Debata o existenčných rizikách AI sa tak v USA prekrýva s tvrdým politickým sporom o to, kto a ako má odvetvie regulovať, a s obchodnými záujmami firiem, ktoré medzi sebou súperia o vládne zákazky aj investorov.

Prečo na tom záleží aj mimo USA

Varovania insiderov nie sú nové. Výskumníci vrátane šéfov samotných firiem hovoria o rizikách výkonných systémov roky. Nový je dosah. Keď obavy sformuluje odchádzajúci zamestnanec dvoch najsledovanejších laboratórií a verejne ich potvrdia jeho bývalí kolegovia, prestáva byť téma akademickou. Spojené štáty pritom nemajú komplexný federálny zákon o AI a spory sa vedú aj o to, či smú prísnejšie pravidlá prijímať jednotlivé štáty. Európska únia svoj akt o umelej inteligencii už uplatňuje, jeho pravidlá však mieria najmä na dnešné použitia, nie na hypotetickú superinteligenciu. Či stredajšie pobúrenie v Kongrese prerastie do legislatívy, alebo sa rozplynie ako predchádzajúce vlny, ukážu najbližšie týždne. Americkí komentátori sa zhodujú aspoň na jednom, a to že okno na premyslenú politiku voči AI sa nebude otvárať donekonečna.