Americký minister financií Scott Bessent oznámil, že vláda prezidenta Donalda Trumpa plánuje v najbližších dňoch uvaliť sankcie na ďalšiu veľkú banku. Cieľom stupňujúceho sa ekonomického tlaku je prinútiť Teherán k ukončeniu prebiehajúceho konfliktu na Blízkom východe. Opatrenie pôvodne plánovali predstaviť skôr, zdržalo sa však pre výročie útokov z 11. septembra. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr Reuters a DPA.
Bessent vo štvrtok 10. septembra v relácii Real America’s Voice neuviedol názov konkrétnej finančnej inštitúcie ani krajinu jej pôvodu. Upresnil však, že detaily opatrenia zverejnia v pondelok 14. septembra. Oznámenie sankcií bolo pôvodne naplánované už na piatok 11. septembra, no k odkladu došlo z úcty ku konaniu podujatí pri príležitosti 25. výročia teroristických útokov v USA.
„Budeme v tomto procese pokračovať, kým všetci neprestanú obchodovať s týmto režimom. Urobíme to tak, aby sa vám to vôbec neoplatilo. Ak chcete riskovať zánik vašej spoločnosti alebo osobný bankrot, tak si to skúste. Ale my si po vás prídeme,“ vyhlásil rázne americký minister financií bez poskytnutia bližších podrobností o subjektoch.
Sieť sankcií a kampaň Ekonomický vyvrheľ
Spojené štáty zaviedli od začiatku konfliktu vo februári tohto roka viacero ekonomických opatrení proti Iránu. Tieto kroky cielia predovšetkým na vývoz ropy, námornú dopravu, kanály na obstarávanie zbraní, finančných sprostredkovateľov, burzy digitálnych aktív či letecké spojenia.
Trumpova administratíva v uplynulom mesiaci eskalovala svoju kampaň s názvom Ekonomický vyvrheľ (Economic Outcast). Uvalila sankcie na takmer 60 subjektov a rozšírila rozsah sekundárnych sankcií. Napriek rastúcemu tlaku na Teherán však Donald Trump v stredu 9. septembra skonštatoval, že vojna sa zrejme neskončí skôr ako po novembrových voľbách do Kongresu.
Úder na stúpencov proiránskych milícií
Američania vo štvrtok súbežne uvalili sankcie na stúpencov proiránskych milícií v snahe posilniť izoláciu Teheránu. Tieto opatrenia boli namierené voči organizáciám a jednotlivcom podporujúcim irackú militantnú skupinu Katáib Hizballáh a libanonské hnutie Hizballáh. Hnutia majú podľa amerického ministerstva financií sídla v Iraku, Libanone, Spojených arabských emirátoch a v Turecku.
Rezort obvinil tieto skupiny z podpory Iránu pri destabilizácii situácie na Blízkom východe a z napomáhania Teheránu pri obchádzaní existujúcich sankcií. Americké ministerstvo opisuje milíciu Katáib Hizballáh ako vedúcu militantnú frakciu v rámci takzvanej iránskej osi odporu. Ide o regionálnu sieť milícií podporovaných Iránom, do ktorej patria aj jemenskí povstalci húsíovia.







