Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval vo štvrtok 10. septembra Európu, aby v priebehu najbližších desiatich rokov vybudovala vlastné kapacity pre lety do vesmíru s ľudskou posádkou. Tieto kroky majú byť súčasťou širších snáh o posilnenie európskeho vesmírneho sektora.

Macron s touto výzvou vystúpil na prvom Medzinárodnom vesmírnom summite v Paríži. Svoju účasť na podujatí predtým zrušili viaceré americké spoločnosti vrátane SpaceX a Blue Origin.

„Chceme, aby Európa presadila svoje ambície v oblasti pilotovaných vesmírnych letov. Náš európsky vesmírny program je stále krehký a musíme zintenzívniť naše úsilie,“ povedal francúzsky prezident.

Rozhodnutie medzi pasažiermi a pilotmi

Riaditeľ Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Josef Aschbacher už v stredu 9. septembra v príhovore na neverejnom zasadnutí ministrov zdôraznil potrebu ďalších zdrojov na rozvoj vesmírneho sektora v Európe.

„Budeme pasažieri alebo piloti?“ spýtal sa Aschbacher vo svojom prejave. Poukázal pri tom na rýchly rozvoj vesmírnych technológií od vývoja satelitov až po výskum Mesiaca a Marsu.

Európske krajiny sa v posledných rokoch dlhodobo snažia o väčšiu nezávislosť v oblasti vesmírneho výskumu. Do vesmíru však dosiaľ nikdy samy nevyslali misiu s posádkou a sú plne odkázané na nosné rakety a moduly Ruska a Spojených štátov.

Harmonogram európskych míľnikov

Emmanuel Macron predstavil aj sériu ambicióznych cieľov, ktoré by mala Európa v najbližšom desaťročí dosiahnuť. Harmonogram zahŕňa tri kľúčové kroky:

  • Do dvoch rokov: Prvá európska nákladná kapsula Nyx by sa mala spojiť s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS).
  • Do piatich rokov: Prvý európsky lunárny modul Argonaut by mal pristáť priamo na povrchu Mesiaca.
  • Do desiatich rokov: Prvá európska pilotovaná kapsula by mala odštartovať z kozmodómu Kourou vo Francúzskej Guyane.

Miliardové náklady na nezávislosť

Vývoj vo vesmírnom sektore si vyžaduje značné finančné prostriedky. Riaditeľ ESA odhadol potrebné investície v najbližšom desaťročí na približne jednu miliardu eur ročne. Zároveň podotkol, že nákladné je aj neustále sa spoliehať na iných partnerov.

„Nakupovanie letov pre európskych astronautov od zahraničných poskytovateľov by za desať rokov stálo päť miliárd eur,“ povedal Aschbacher. Dodal, že tieto peniaze by podporili zahraničné odvetvia, čím by Európa nevyužila príležitosť na tvorbu pracovných miest a budovanie vlastnej technologickej autonómie.

Členské štáty ESA by mali definitívne rozhodnúť o ďalšom postupe na decembrovom ministerskom zasadnutí. Európska vesmírna agentúra nepatrí priamo do štruktúr EÚ a vlani si zabezpečila rekordný rozpočet 22,1 miliardy eur na svoje programy počas ďalších troch rokov.