Spojenci Severoatlantickej aliancie (NATO) odhalili počas jari v arktických vodách pri súostroví Svalbard tajnú operáciu ruských ponoriek. Hlavné riaditeľstvo pre hlbokomorský výskum (GUGI) tam simulovalo nasadenie novej zbrane určenej na tiché vyradenie kritických podmorských káblov. S odvolaním sa na západných predstaviteľov o tom vo štvrtok 10. septembra informovala agentúra Reuters, píše TASR.

Podľa nemenovaných zdrojov využívalo Rusko hlbokomorské ponorné plavidlá na testovanie sofistikovanej a ničivej technológie. Plavidlá Británie, Nórska a Spojených štátov ruskej flotile zabránili v dokončení cvičení, na čo Moskva reagovala stiahnutím svojich síl z oblasti. Londýn a Oslo síce o ruskej operácii v Arktíde informovali už v apríli, neuviedli však detaily o novej zbrani ani o americkej účasti.

Hrozba pre optické káble a článok päť

Tieto udalosti sa odohrali v čase, keď západné spravodajské služby vyjadrujú obavy zo zintenzívňovania ruských sabotážnych operácií v Európe. Niektorí americkí analytici sú znepokojení, že Rusko môže otestovať pakt Aliancie o vzájomnej obrane, známy ako článok päť. Kritickou súčasťou takéhoto postupu by mohlo byť práve zničenie podmorských káblov, ktoré sú nevyhnutné pre globálne internetové pripojenie a finančné transakcie.

Svalbard s pevninským Nórskom spájajú dva optické káble s dĺžkou 1 400 kilometrov, ktoré ležia v hĺbke 2 700 metrov pod hladinou mora. Prenášajú obrovské množstvo satelitných údajov z pozemnej stanice SvalSat. Tá je najväčšia na svete a tvorí súčasť siete Near Space Network amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Ruské ministerstvo obrany sa k incidentu nevyjadrilo.

Jasný odkaz z Nórska

Spojenci Moskve predložili svoje zistenia hneď počas konfrontácie na mori. Cieľom bolo ukázať, že o novej technológii vedia, a odradiť Kremeľ od jej použitia. Západní predstavitelia potvrdili, že pri cvičeniach neboli poškodené žiadne káble, keďže išlo len o simuláciu. Detaily o fungovaní technológie však odmietli zverejniť.

Okrem incidentu v Arktíde Rusko v posledných mesiacoch vystupňovalo aktivity aj voči iným európskym štátom vrátane Poľska, Litvy či Rumunska. Posledným podobným prípadom je zmarený dronový útok na nemeckom letisku Lipsko/Halle.

„Ruským predstaviteľom sme jednoznačne dali najavo, že každý pokus o útok na našu kritickú infraštruktúru bude odhalený a bude mať svoje dôsledky,“ uviedol vo vyhlásení nórsky minister obrany Tore Sandvik s tým, že spojenci vyslali Rusku jasný odkaz o nemožnosti konať v utajení.