Koaličná Slovenská národná strana ostro kritizuje aktuálnu školskú reformu a varuje, že Slovensko sa vo vzdelávaní vydáva presne opačným smerom ako najúspešnejšie krajiny. V reakcii na zverejnené výsledky medzinárodného testovania 15-ročných žiakov PISA 2025 to v utorok 8. septembra vyhlásila riaditeľka kancelárie predsedu strany Zuzana Škopcová, ktorá poukázala na potrebu návratu k tradičným formám výučby namiesto zavádzania umelej inteligencie do škôl.

Kľúčové informácie

  • Slovenská národná strana kritizuje aktuálnu kurikulárnu reformu a pretláčanie digitálnych technológií.
  • Podľa národniarov by sa malo Slovensko inšpirovať úspešnými ázijskými systémami, ktoré kladú na žiakov vysoké nároky.
  • Najlepšie krajiny v testoch PISA, ale aj škandinávske štáty sa vracajú k tradičným metódam ako čítanie kníh a písanie rukou.
  • V testovaní PISA 2025 obsadili prvú päťku výlučne štáty a územia z Ázie.
  • Slovenskí žiaci skončili s celkovým počtom 469 bodov z matematiky na 33. mieste spomedzi 91 testovaných krajín.

Kritika prevzdušňovania učiva

Výsledky PISA 2025 jasne potvrdzujú dominanciu ázijských vzdelávacích systémov. Na čele svetového rebríčka sa nachádza kontinentálna Čína, za ktorou nasledujú Singapur, čínsky región Macao, čínsky Tchaj-pej a Japonsko. Prvú päťku tak tvoria výlučne štáty z tohto kontinentu. Jedným z možných vysvetlení tohto fenoménu je podľa koaličnej strany obrovský dôraz na systematické a náročné vzdelávanie, ako aj vysoké študijné nároky.

„Tento prístup je v určitom rozpore s aktuálne rozbehnutou reformou školstva na Slovensku, ktorá, naopak, kladie väčší dôraz na zjednodušovanie vzdelávania a prevzdušňovanie učiva,“ uviedla k prebiehajúcim zmenám na základných školách Zuzana Škopcová.

Technológie verzus tradičné knihy

V kontexte dlhodobého úspechu ázijských krajín sa čoraz viac diskutuje aj o tom, do akej miery je vhodné plne sa spoliehať na digitálne technológie. V úspešných systémoch východnej Ázie sa naďalej kladie veľký dôraz na tradičné formy učenia, najmä na prácu s učebnicami a písanie rukou. Podobný trend ústupu od obrazoviek možno podľa Škopcovej sledovať už aj v škandinávskych krajinách, ktoré prehodnocujú prístup k informačným technológiám a masívne financujú návrat klasických kníh, hoci dosahujú v meraniach lepšie výsledky ako Slovensko.

„Slovensko sa pritom vydáva opačným smerom. Prvky umelej inteligencie a digitálnych technológií sa postupne stávajú súčasťou vzdelávania už od prvých rokov školskej dochádzky. Otázkou preto zostáva, či by sme sa pri reformovaní slovenského školstva nemali viac inšpirovať systémami, ktoré dlhodobo dosahujú najlepšie výsledky, a venovať väčšiu pozornosť základom,“ zdôraznila zástupkyňa strany.

Slovensko v zrkadle čísel

Slovensko sa v testovaní PISA 2025 v rámci matematickej gramotnosti dostalo tesne nad priemer. Kým priemer krajín OECD predstavoval 463 bodov, slovenskí žiaci získali 469 bodov. V kľúčových oblastiach, akými sú čítanie s porozumením a prírodné vedy, však štát naďalej zaostáva a zostáva pod priemerom. Do celosvetového porovnania sa zapojilo celkovo 91 krajín a ekonomík, pričom Slovensko sa podľa priemerného skóre umiestnilo na 33. mieste.