Slová premiéra Roberta Fica o možnom prehodnotení zrušenia transakčnej dane vníma minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) len ako zisťovanie celospoločenskej podpory tohto opatrenia. V nedeľu 6. septembra to uviedol v diskusnej relácii televízie STVR O 5 minút 12. So šéfom opozičného KDH Milanom Majerským sa v diskusii dostal do konfliktu nielen pre konsolidáciu verejných financií, ale aj pre bezpečnostné hrozby a postoj k Rusku.
Čo je dôležité
- Zrušenie transakčnej dane je podľa Šutaja Eštoka kľúčovým prorastovým opatrením, ktoré žiadali zamestnávatelia.
- Na podobe štátneho rozpočtu zatiaľ v koalícii nie je dohoda, Hlas-SD žiada peniaze na nemocnice a „kočíkovné“ vo výške 1 000 eur.
- Majerský vláde vyčíta, že nešetrí na fungovaní štátu, čo si podľa neho odnesú bežní občania a podnikatelia.
- Minister vnútra nepovažuje Rusko za bezprostrednú hrozbu pre Slovensko, poukazuje na záujmy západných aj ukrajinských spravodajských služieb.
- Šéf KDH naopak označil Rusko za veľkého nepriateľa európskych krajín a žiada zvolanie Bezpečnostnej rady SR.
Spor o daň a štátny rozpočet
Slová predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD) o možnom ponechaní transakčnej dane vyvolali na politickej scéne diskusiu. Minister vnútra však trvá na tom, že zrušenie tejto dane patrí medzi kľúčové prorastové opatrenia.
„Vnímam to ako vyjadrenie skúseného politika Roberta Fica, či teda ozaj je tu celospoločenská podpora a že sa zamestnávatelia postavia aj za túto vládu, že ideme rušiť transakčnú daň a zrazu sa im bude podnikať lepšie, že sa naštartuje hrubý domáci priemysel, budú tu investovať do nových segmentov a že to pomôže celej ekonomike, pretože to boli práve predstavitelia zamestnávateľov a opozícia, ktorí takéto niečo žiadajú,“ skonštatoval Šutaj Eštok k vyjadreniu premiéra.
Premiér Fico totiž vo videu na sociálnej sieti predtým poukázal na rozporuplné reakcie po tom, ako ohlásil zrušenie dane, a zamyslel sa, či by ju koalícia nemala prehodnotiť. Samotnú daň označil Šutaj Eštok skôr za politický symbol zavedený v reakcii na predchádzajúcu garnitúru, ktorá mala rozvrátiť verejné financie.
Šéf Hlasu-SD zároveň priznal, že na podobe návrhu štátneho rozpočtu na ďalší rok zatiaľ v koalícii nie je finálna dohoda. Jeho strana chce presadiť takzvané kočíkovné na úrovni 1 000 eur a dofinancovanie výstavby rozostavaných nemocníc. Milan Majerský tento prístup ostro kritizoval.
„Na to, aby sa deficit verejných financií nedostal k 4,9 percenta, potrebujete ešte do konca roka jednu miliardu eur. Ja som zvedavý, odkiaľ ju vy teraz zoženiete, lebo nevidím, že by ste nejak vehementne šetrili na štáte,“ vyčítal Majerský Šutajovi Eštokovi s tým, že treba rušiť zbytočné výdavky, inak si to „zlizne“ len občan a podnikateľ.
Hrozba z Ruska a hybridné operácie
Témou diskusie boli aj bezpečnostné hrozby v kontexte prebiehajúcej vojny u nášho východného suseda. Minister vnútra uviedol, že Rusko pre Slovensko aktuálne nie je bezprostrednou hrozbou, pretože vedie konflikt priamo na Ukrajine.
„Tu robia hybridné operácie mnohé spravodajské služby, ktoré tu majú, prirodzene, svoje záujmy. Netvárme sa naivne, že to sú iba Rusi,“ povedal Šutaj Eštok s tým, že keďže Slovensko susedí s krajinou vo vojenskom konflikte, každý vplyvný hráč, vrátane Ukrajincov, Američanov či Britov, si u nás chce riešiť svoje záujmy.
Šéf KDH na tieto slová rázne reagoval s tým, že Rusko je dnes veľkým nepriateľom nielen pre Kyjev, ale aj pre všetky ostatné členské krajiny v Európe.
„Som prekvapený, že sa aj táto krajina nepostaví k tomu zodpovednejšie a nezvolá bezpečnostnú radu štátu,“ vyhlásil Majerský s odkazom na ministra vnútra, ktorý by podľa neho mal tlačiť na premiéra, aby zasadnutie bezpečnostnej rady urýchlene inicioval.
Politická budúcnosť strán
V závere relácie obaja politici potvrdili svoje ambície na čele materských strán. Milan Majerský avizoval, že KDH pôjde do nasledujúcich parlamentných volieb samostatne a on sám má ambíciu zostať na čele hnutia aj do tohto volebného súboja. Lídrom vládneho Hlasu-SD naďalej zostáva Matúš Šutaj Eštok.







