Krátko pred koncom svojho funkčného obdobia na čele Valného zhromaždenia OSN skritizovala nemecká politička Annalena Baerbocková Bezpečnostnú radu OSN pre nedostatok transparentnosti pri hľadaní nového generálneho tajomníka. V liste členským štátom upozornila, že utajovanie výsledkov predbežných hlasovaní škodí kandidátom, samotnému zhromaždeniu aj dôveryhodnosti rady.

Skutočnosť, že najmocnejší orgán OSN doteraz nezverejnil výsledky svojich predbežných hlasovaní, hoci tie už unikli do médií, škodí podľa Baerbockovej kandidátom, Valnému zhromaždeniu „a úprimne povedané, aj dôveryhodnosti samotného postupu Bezpečnostnej rady“. Niekdajšia šéfka nemeckej diplomacie si už predtým vyslúžila hnev Spojených štátov a Ruska pre svoju výzvu na transparentný proces. Tieto dve mocnosti s právom veta ju obvinili z prekročenia právomocí a trvali na práve Bezpečnostnej rady vybrať kandidáta v tajnosti.

Väčšie slovo pre členské štáty

Súčasný generálny tajomník OSN António Guterres odstupuje z funkcie koncom tohto roka. Charta OSN stanovuje, že jeho nástupcu vymenúva Valné zhromaždenie na odporúčanie Bezpečnostnej rady. V praxi sa doteraz 15 krajín Bezpečnostnej rady vždy dohodlo na jedinom kandidátovi prostredníctvom tajných hlasovaní, ktorých výsledky sa nezverejňujú. Vymenovanie Valným zhromaždením sa tak doteraz považovalo za obyčajnú formalitu, čo je opakovane terčom kritiky.

Baerbocková vo svojom liste navrhuje, aby Valné zhromaždenie, v ktorom je zastúpených všetkých 193 členských štátov OSN, malo väčšie slovo. Východiskom by podľa nej napríklad bolo, ak by Bezpečnostná rada navrhla nie jedného, ale hneď niekoľkých kandidátov. To by znamenalo, že konečné rozhodnutie o novom šéfovi organizácie by bolo v rukách členských štátov.

Čo je dôležité o výbere nového šéfa OSN

  • V súčasnosti je na tento post osem kandidátov. Podľa nemeckej agentúry je možné, že sa ešte prihlásia ďalší.
  • Podľa diplomatických zdrojov z dvoch doterajších tajných predbežných hlasovaní Bezpečnostnej rady nevzišiel žiaden jasný favorit.
  • Pri voľbe majú mimoriadny vplyv piati stáli členovia rady s právom veta, a to Čína, Rusko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a USA.