Výstavba nového jadrového bloku, zrušenie transakčnej dane aj obnova výroby hliníka v Žiari nad Hronom rozprúdili diskusiu medzi Richardom Sulíkom a Milanom Uhríkom. Kým v otázke daní a hlinikárne našli zhodu, pri financovaní atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach sa ich vízie zásadne líšia.

Spory o nový jadrový blok a ČEZ

V nedeľnej (30. augusta) diskusnej relácii televízie TA3 V politike sa politici stretli pri téme výstavby nového jadrového zdroja prostredníctvom spoločnosti Jadrová energetická spoločnosť Slovensko (JESS). Exminister hospodárstva Richard Sulík presadzuje účasť českej skupiny ČEZ, čo by podľa neho celý projekt zrýchlilo a zlacnelo. Pripomenul pritom minulosť, keď boli Slovenské elektrárne výlučne v rukách štátu a štátni nominanti ich podľa neho priviedli takmer ku krachu.

„Ja si myslím, že ČEZ, České energetické závody, ktoré sú z nejakej časti vlastnené štátom, by boli veľmi dobrý partner, lebo oni sami prevádzkujú niekoľko jadrových elektrární,“ uviedol Sulík.

Predseda hnutia Republika a europoslanec Milan Uhrík tento postup odmieta a naopak oceňuje snahu vlády ovládnuť 100 % akcií JESS vrátane odkúpenia českého podielu. Štátne vlastníctvo je podľa neho kľúčové pre to, aby sa elektrina nenakupovala nevýhodne cez medzinárodné burzy. Uhrík zároveň kritizoval predbežný výber americkej spoločnosti Westinghouse a navrhuje vyhlásenie medzinárodného tendra, do ktorého by sa mohli zapojiť aj francúzske či juhokórejské firmy.

Zhoda na daniach a hlinikárni

Obaja politici našli spoločnú reč pri hodnotení transakčnej dane, ktorej zrušenie od budúceho roka avizoval premiér Robert Fico.

  • Richard Sulík: Upozornil, že hoci daň priamo nelikvidovala firmy, vysielala mimoriadne negatívny odkaz pre potenciálnych zahraničných investorov.
  • Milan Uhrík: Transakčnú daň označil za „unikátny nezmysel“, ktorý v praxi nefungoval a zbytočne trestal podnikateľov za to, že niekomu vôbec niečo platia.

Zhodli sa aj na potrebe obnovy výroby primárneho hliníka v spoločnosti Slovalco v Žiari nad Hronom. Sulík sa však rázne ohradil voči zodpovednosti za zastavenie výroby v rokoch 2022 až 2023. Argumentoval tým, že v tom čase osobne navrhoval masívnu podporu firmy prostredníctvom nárokovateľných platieb z envirofondu, no tento návrh vtedy podľa jeho slov zablokoval vtedajší minister financií Igor Matovič.