Vo viedenskej Klinike Favoriten leží na špeciálnom izolačnom oddelení žena s krymsko konžskou hemoragickou horúčkou. Ide o prvý potvrdený prípad tohto ochorenia v Rakúsku. Nakazila sa síce na Blízkom východe, no jej diagnóza obrátila pozornosť na širší príbeh: choroby prenášané kliešťami a komármi sa s otepľovaním posúvajú na sever a ich prenášače už klopú aj na slovenské dvere. Niektoré z nich sú tu dokonca dávno udomácnené.

Správa z Viedne znie ako z učebnice tropickej medicíny. Pacientka po návrate z Blízkeho východu dostala horúčky, rýchlo vyhľadala lekárov a testy agentúry AGES potvrdili nákazu vírusom krymsko konžskej hemoragickej horúčky. Vzorku na doplňujúce potvrdenie poslali do nemeckého Inštitútu Bernharda Nochta. Žena je podľa agentúry APA v stabilizovanom stave na špeciálnom izolačnom oddelení. „Krymsko konžská horúčka je veľmi zriedkavá a vážna infekcia,“ uviedol prednosta infektológie a tropickej medicíny Christoph Wenisch s tým, že kľúčová bola rýchla diagnóza. Prenos z človeka na človeka je podľa kliniky možný len pri úzkom nechránenom kontakte s krvou či telesnými tekutinami, pri bežnom styku je krajne nepravdepodobný.

Choroba s menom ako z atlasu studenej vojny

Krymsko konžskú horúčku prenášajú predovšetkým kliešte rodu Hyalomma a priamy kontakt s krvou infikovaných zvierat. Začína sa náhlou horúčkou, silnými bolesťami hlavy, svalov a chrbta, závratmi a tráviacimi ťažkosťami. Pri ťažkom priebehu sa pridáva krvácanie a zlyhávanie orgánov. Očkovanie neexistuje, liečba je podporná. Ochorenie je doma v Afrike, Ázii, na Blízkom východe a na Balkáne, teda tam, kde žije jeho kliešťový prenášač. A práve ten sa vydal na cesty.

Kliešť, ktorý za korisťou beží

Hyalomma nie je obyčajný kliešť. Nacicaný dosahuje až 2,5 centimetra, a kým naše druhy pasívne čakajú v tráve, tento subtropický lovec korisť aktívne prenasleduje aj desiatky metrov. Je stavaný na horúce a suché letá s teplotami 32 až 45 stupňov. Pod 18 stupňov sa jeho vývoj zastavuje. Na Slovensko sa podľa parazitológa Branislava Peťka z Parazitologického ústavu SAV dostáva takzvaným jarným zánosom: larvy a nymfy pricestujú na sťahovavých vtákoch, dospelé jedince prídu aj v kontajneroch s tovarom. Slovenskú zimu vonku zatiaľ neprežije, no ako Peťko povedal, viaceré subtropické kliešte sa už „dali na pochod Európou“ a pri pokračujúcom otepľovaní je ich udomácnenie na južnom Slovensku otázkou niekoľkých dekád, nie storočí.

Dôležitá poznámka pre pokoj v duši: krymsko konžská horúčka sa na Slovensku nevyskytuje a podľa odborníkov nepredstavuje bezprostrednú hrozbu. Zaujímavosťou však je, že jej vírus dokáže prenášať aj pijak stepný, kliešť, ktorého areál zasahuje na južné Slovensko a parazitológovia ho u nás nachádzajú pomerne často. Chýba teda vírus, nie prenášač.

Čo už na Slovensku reálne máme

Iné teplomilné druhy medzitým hranice prekročili naostro. Komár tigrovaný, mimoriadne agresívny prenášač až 22 vírusov vrátane dengue, čikungune či západonílskeho vírusu, bol podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) zaznamenaný aj na Slovensku. Entomológovia ho potvrdili na Záhorí, v Bratislave aj na východe krajiny a v susednom Rakúsku a Maďarsku je už usídlený. Vážnym rizikom pre verejné zdravie sa podľa ECDC stane vo chvíli, keď bude mať od koho vírusy preberať, teda s rastúcim počtom infikovaných ľudí. Chladu odolnejší komár japonský je u nás tiež a psíčkari poznajú ďalší import: dirofilarióza, červivosť prenášaná komármi, sa za dve desaťročia masívne udomácnila u psov na juhu a juhozápade Slovenska.

A kliešte? Okrem domácich druhov, ktoré vďaka miernejším zimám expandujú do vyšších polôh, sa u nás objavil aj stredomorský kliešť psí. Na Slovensko ho nezanášajú vtáky, ale majitelia psov z prímorských dovoleniek. V jednom bratislavskom byte sa dokonca rozmnožil a jeho likvidácia si vyžiadala dezinfekciu celého bytu. Prenáša ehrlichiózu, babeziózu či riketsiózy a odborníci očakávajú jeho udomácnenie v miernom pásme Európy v najbližších rokoch.

Nová mapa rizík, staré dobré rady

Scenár je teda napísaný: otepľovanie predlžuje sezónu a rozširuje územie prenášačov, vtáčia migrácia a globálna doprava ich rozvážajú a cestovanie ľudí aj zvierat privezie občas rovno chorobu, ako ukazuje viedenský prípad. Odpoveď pritom nie je panika, ale nudná dôslednosť: repelent a vhodné oblečenie v prírode, kontrola tela po každom výlete, odstraňovanie kliešťov pinzetou tesne pri koži bez stláčania a likvidácia stojatej vody na záhradách, kde sa množia komáre, a po dovolenke pri mori dôkladná prehliadka psa. K tomu monitoring, ktorý u nás vedú parazitológovia SAV, a ochota brať horúčku po pobyte v rizikovej krajine vážne a povedať o cestovaní lekárovi.

Kliešť, ktorý sa sťahuje na sever, je totiž trpezlivý. Neprišiel dobyť Slovensko túto sezónu. Len si každým teplším rokom posúva stanový tábor o kúsok bližšie. Otázka neznie, či sa raz udomácni, ale či ho budeme čakať pripravení.