V najhoršom scenári by Slovensko v budúcnosti mohlo upadnúť do špirály hospodárskeho a spoločenského úpadku. Znížila by sa atraktívnosť krajiny pre zahraničný kapitál aj obyvateľov, čo by v praxi znamenalo redukciu služieb štátu. Upozornil na to riaditeľ Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Miroslav Štefánik.
Garant piliera Úspešné Slovensko Vízie Slovensko 2040 v relácii TASR TV vysvetlil, že takýto vývoj by negatívne ovplyvnil bežný chod štátu a spomalil ekonomiku. Slovensko podľa jeho slov v súčasnosti ešte stále čerpá z toho, čo získalo po vstupe do Európskej únie.
„Veľké investície, ktoré sem pritiekli zo zahraničia, dodatočný kapitál, sa tu teraz zhodnocujú. Takže teraz prežívame obdobie, keď sa zhodnocujú investície hlavne do automobilového priemyslu, ktoré poznáme aj z médií. A teraz je presne to obdobie, keď zahraniční investori predpokladajú, alebo teda dúfajú, že sa im budú vracať investované prostriedky. Zároveň s tými investormi získava aj štát. Takže preňho je tiež teraz obdobie, keď môže zdaňovať hodnoty, ktoré sa tu generujú,“ uviedol Štefánik.
Ako doplnil, krajina je však aj v období, keď zároveň investuje do budúcnosti málo. Zisk, ktorý investorom i štátu generujú investície, sa nevracia do ekonomiky v podobe novej investície. Riaditeľ Ekonomického ústavu tiež poukázal na to, že Slovensko má duálnu ekonomiku. Na jednej strane tu pôsobia medzinárodné spoločnosti, v ktorých práca môže mať podobnú produktivitu ako v západnej Európe, no celkový priemer je podľa neho relatívne horší.
Nevyhnutnosť reforiem a vzdelávania
Aby sa Slovensko vyhlo čiernemu scenáru, musí podľa experta realizovať viacero reforiem. Zmeniť sa musí prístup k vzdelávaniu od predškolského až po celoživotné. Vzhľadom na nepriaznivý vývoj demografie je potrebné investovať predovšetkým do občanov.
„Tým, že ľudí bude menej, musíme sa viacej zamerať na kvalitu a každému človeku dať trošku väčšiu kvalitu. A návratnosť investície do človeka začne byť vyššia preto, lebo populácia v produktívnom veku nám začne klesať,“ poukázal Štefánik.
Slovensko zároveň musí transformovať svoju ekonomiku a duálnosť odstrániť. Musí podporiť domáci segment, zlepšiť jeho prístup ku kapitálu a podporovať aktivity s vyššou pridanou hodnotou. Nutnou podmienkou je v tomto smere oživenie sektoru vedy a výskumu, jeho prepojenie na prax a prenos inovácií. Dôležitá je podľa neho aj podpora malých a stredných podnikov, ktoré by sa mohli zväčšovať a presadzovať na medzinárodných trhoch.
Hospodárenie štátu a eurofondy
Súčasné hospodárenie štátu je podľa Štefánika zaťažené veľkými neadresnými sociálnymi transfermi. Peniaze potom chýbajú v oblastiach, z ktorých občania dostávajú služby, a nie priamo financie.
„Štát potrebuje v prvom rade uvoľniť nejaké zdroje na to, aby vedel rozbehnúť investičnú aktivitu v tých oblastiach, ktoré sme spomínali. V druhom kroku potom lepšie čerpanie eurofondov. Máme tu ďalšie novo sa kreujúce rozpočtové obdobie európskych štrukturálnych fondov. V prvom rade by sme potrebovali celkovú mieru čerpania zlepšiť. A potom aj adresnejšie. Ako keby implementovať tie projekty, ktoré sa tam dostanú a ktoré sú podporené,“ uzavrel.
