Ruský parašutista Sergej Bojcov vystúpil v koši teplovzdušného balóna do výšky 11 551 metrov a skočil. Pri mraze okolo mínus 59 stupňov Celzia a rýchlosti voľného pádu presahujúcej 500 kilometrov za hodinu prekonal doterajšie maximum poľských parašutistov o takmer poldruha kilometra. Zoskok z okraja stratosféry si vyžiadal kyslíkový výstroj aj testy v barokomore strediska prípravy kozmonautov.
Teplovzdušný balón, dopravný prostriedok spájaný skôr s romantickými vyhliadkovými letmi, sa v piatok 22. augusta 2026 nad ruským Altajským krajom zmenil na výťah na hranicu stratosféry. Krátko pred ôsmou ráno miestneho času z jeho koša vo výške 11 551 metrov, teda vyššie, ako lietajú dopravné lietadlá, vystúpil parašutista Sergej Bojcov a nasledujúcich sedem minút patrilo len jemu a gravitácii.
Hodina stúpania, sekundy rozhodovania
Podľa regionálneho portálu Altapress balón odštartoval o 6.39 h od obce Kašinskoje v Alejskom rajóne a stúpal vyše hodiny; Bojcov opustil gondolu presne o 7.54 h a 17 sekúnd pri vonkajšej teplote okolo mínus 59 stupňov. Voľný pád trval približne dve a pol minúty a parašutista sa v riedkom vzduchu rozbehol na rýchlosť cez 500 kilometrov za hodinu. Celý zostup podľa portálu Vesti Altaj trval 7 minút a 19 sekúnd, padák sa úspešne otvoril vo výške 1565 metrov a Bojcov pristál v susednom Usť Kalmanskom rajóne. Prekonal tak doterajšie maximum pre zoskok z teplovzdušného balóna, ktoré s hodnotou 10 060 metrov držali poľskí parašutisti.
Mráz, riedky vzduch a barokomora
Skok z takej výšky nie je len o odvahe. Vo vyše jedenástich kilometroch je atmosférický tlak zlomkom prízemného a bez kyslíkového vybavenia by človek v priebehu desiatok sekúnd stratil vedomie; mráz hlboko pod mínus päťdesiat stupňov zasa v kombinácii s prúdením vzduchu pri páde vytvára podmienky, v ktorých zlyháva nechránená technika aj ľudské telo. Bojcov preto skákal so špeciálnym výstrojom a pred pokusom absolvoval vyšetrenia odolnosti organizmu voči extrémnym zmenám tlaku vrátane testovacieho „výstupu“ v barokomore strediska prípravy kozmonautov, píše denník Altajskaja pravda.
Zradný je aj samotný balón. Na rozdiel od lietadla stúpa pomaly, takže posádka je klesajúcej teplote a tlaku vystavená dlhé desiatky minút, a nedá sa navigovať k presnému bodu; jeho dráhu určujú vzdušné prúdy, takže tím musel vopred prepočítať vetry v rôznych výškach aj priestor na pristátie. V koši s Bojcovom leteli pilot Ivan Menjajlo, prezident ruskej federácie balónového letectva a majster sveta, a palubný inžinier Denis Jefremov.
Nie je to Baumgartner, a predsa rekord
Pri správach o skokoch zo stratosféry sa automaticky vynára meno Felixa Baumgartnera, ktorý v roku 2012 zoskočil z takmer 39 kilometrov a prekonal rýchlosť zvuku. Ako však pripomína portál Digital Report, ide o dve rôzne disciplíny: Rakúšan stúpal v hermetickej kapsule ťahanej héliovým balónom, kým Bojcov absolvoval celý výstup v otvorenom koši obyčajného teplovzdušného balóna, vystavený mrazu a riedkemu vzduchu bez akejkoľvek kabíny. Práve v tejto kategórii, zoskok z teplovzdušného aerostatu, si pripísal svetové maximum.
Bojcov má za sebou 25 rokov v parašutizme a viac ako dvetisíc zoskokov; sám rekordný let označil za splnený sen. Skok bol načasovaný k ruskému Dňu štátnej vlajky a k medzinárodnému festivalu mládeže a prenášal sa naživo. Informácie o oficiálnom uznaní rekordu medzinárodnou leteckou federáciou ruské médiá zatiaľ nezverejnili. Nateraz teda platí: rekord má ruské meno, poľskí parašutisti majú o motiváciu viac a teplovzdušný balón dokázal, že romantika a extrém si vedia podať ruku vo výške, kde už lieta len mráz.
