Kuvajtský emir Mišal Ahmad Džábir Sabáh prijal radikálne zmeny v zákone o štátnom občianstve. Naturalizovaní občania po novom definitívne prichádzajú o právo voliť či kandidovať vo voľbách. Prísne opatrenia a odoberanie pasov sa dotkli aj žien, ktoré získali doklady sobášom, a ľudí s dvojitým občianstvom, čo analytici vnímajú ako cielenú snahu o pretvorenie identity krajiny.

Kuvajtský emir Mišal Ahmad Džábir Sabáh v nedeľu 23. augusta podľa agentúry KUNA podpísal dekrét, ktorým sa menia niektoré ustanovenia zákona o štátnom občianstve. Naturalizovaní občania tak s okamžitou platnosťou prišli o právo voliť, kandidovať vo voľbách a byť menovaní do parlamentných orgánov.

Koniec volebného práva a desaťtisíce bez pasu

Naturalizovaní občania mohli v Kuvajte doteraz hlasovať po 30 rokoch od získania občianstva, hoci ani do prijatia nového dekrétu nemali možnosť kandidovať na politické funkcie alebo byť do nich menovaní.

Od začiatku roku 2024 však úrady v Kuvajte odobrali občianstvo už desiatkam tisíc ľudí. Tento krok oficiálne miesta označujú za kľúčovú súčasť reformného programu 86-ročného emira. Ten po prevzatí moci v decembri 2023 rázne zasiahol do politického systému, keď rozpustil parlament a pozastavil platnosť niektorých článkov ústavy.

Zmeny pri sobášoch a podvody s dokumentmi

Nový dekrét a nedávne prísne opatrenia úradov zasiahli predovšetkým nasledujúce skupiny obyvateľov:

  • zrušená bola možnosť získania kuvajtského občianstva sobášom, ktorá sa dovtedy týkala výlučne žien,
  • občianstvo bolo plošne odobraté manželkám, ktoré ho takýmto spôsobom získali od roku 1987,
  • opatrenia tvrdo zasiahli aj ľudí s dvojitým občianstvom, ktoré samotný Kuvajt zo zákona neumožňuje,
  • o pasy prišli taktiež osoby, ktoré občianstvo získali podvodom, napríklad na základe sfalšovaných dokumentov.

Podľa politických analytikov môže byť hlavným cieľom tejto nekompromisnej politiky snaha obmedziť udeľovanie občianstva výlučne na ľudí s priamymi rodinnými väzbami na Kuvajt. Štát sa tak snaží pretvoriť kuvajtskú identitu a potenciálne zmenšiť celkový počet oprávnených voličov v krajine, ktorou už dlhodobo zmietajú vnútorné politické spory.