Slovenská kultúra si pripomína významné jubileum. Dnes, 20. augusta 2026, by sa legendárny herec, spisovateľ a neopakovateľný humorista Július Satinský dožil 85 rokov. Polovica slávnej komickej dvojice L+S zanechala na slovenskej i českej divadelnej, televíznej a literárnej scéne nezmazateľnú stopu plnú inteligentného humoru, absurdných situácií a láskavej naivity, s ktorou glosoval náš každodenný život.

Július Satinský spolu s Milanom Lasicom vytvorili legendárnu dvojicu, ktorá viac ako štyri desaťročia zabávala divákov v divadle i v televízii inteligentným humorom. Ako herec je širokej verejnosti známy z viacerých obľúbených filmov, na čele s nezabudnuteľnou komédiou S tebou mně baví svět (1983).

Od narodenia tohto obľúbeného humoristu, spisovateľa, dramatika a rozprávača Júliusa Satinského uplynie dnes, 20. augusta 2026, presne 85 rokov.

Začiatky a zrod legendárnej dvojice

Satinský sa narodil 20. augusta 1941 v Bratislave a k svojmu rodisku, najmä k Dunajskej ulici, mal počas celého života vrúcny vzťah. Zaujímavosťou je, že s Lasicom žili na tej istej ulici, hoci každý na inom konci. Ich osudové zoznámenie prebiehalo v dvoch fázach:

  • po prvý raz sa stretli už v roku 1953, keď ich oboch vybrali do detského predstavenia O dvanástich mesiačikoch,
  • ďalšie, už podstatnejšie stretnutie, bolo o päť rokov neskôr na recitačnej súťaži v Dolnom Kubíne, kde obaja zvíťazili.

Po maturite nasledoval Satinský svojho priateľa a začal študovať dramaturgiu a divadelnú vedu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU). Už počas štúdia začali spolu vystupovať v autorských dialógoch v bratislavskej Tatre, kde okamžite zaujali novým, originálnym prejavom a textami plnými absurdity.

Zákaz činnosti a návrat na scénu

Na javisku fungovali v dokonalej symbióze. Zatiaľ čo Lasica sa prejavoval ako skeptický intelektuál, Satinský upútal divákov svojou až detskou spontánnosťou a naivnosťou, no zároveň obrovským nadhľadom. Na konci 60. rokov spolu účinkovali v legendárnom Divadle Na korze.

K ich najlepším a zároveň najprovokatívnejším predstaveniam patrí hra Nečakanie na Godota (1968), v ktorej priamo reagovali na sovietsku inváziu. V roku 1970 im režim pre kritiku okupačných pomerov zakázal na Slovensku akúkoľvek umeleckú činnosť. Záchranu našli v kabaretnom divadle Večerní Brno, kde pôsobili v rokoch 1971 až 1972.

Po vynútenej prestávke a návrate na Slovensko účinkoval Satinský dlhé roky na Novej scéne a od roku 1982 pôsobil s Lasicom v priestoroch Tatra Revue v poetickom a kabaretnom divadle Štúdio S (neskôr Štúdio L+S). Tu vznikol aj ich kultový televízny program Nikto nie je za dverami, v ktorom ich na klavíri sprevádzal nezabudnuteľný Jaro Filip.

Filmové úlohy a spisovateľská vášeň

Satinský bol popri divadle aj mimoriadne úspešným filmovým hercom a vášnivým pisateľom na písacom stroji. Medzi jeho najznámejšie herecké či autorské počiny patria:

  • filmové klasiky ako Srdečný pozdrav ze zeměkoule (1982), Vesničko má středisková (1985) či Utekajme, už ide! (1986),
  • literárne diela Rozprávky uja Klobásu (1996), Chlapci z Dunajskej ulice (2002) a Čučoriedkareň (2002),
  • posmrtne vydané knihy Momentálne som mŕtvy, zavolajte mi neskôr (2003) a Gundžovníky (2018), ktoré editorsky spracovala jeho dcéra Lucia Molnár Satinská.

Ocenenia a spomienky na maestra

Za svoje jedinečné umenie a pevné občianske postoje získal Július Satinský viacero významných ocenení. Prezident SR Rudolf Schuster mu udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy (2002) a od Václava Havla získal in memoriam Medailu Za zásluhy I. stupňa (2003).

Dnes jeho odkaz v uliciach Bratislavy pripomína okrem sochy aj nová veľkoformátová maľba (murál) na Dunajskej ulici, ktorú od jesene 2025 zdobí podobizeň Lasicu a Satinského inšpirovaná obalom platne z roku 1980.

Július Satinský, jeden z hlavných zakladateľov moderného slovenského humoru, zomrel v Bratislave 29. decembra 2002 vo veku 61 rokov. Dvakrát bol ženatý, prvýkrát s tanečníčkou Oľgou Lajdovou, druhý raz s lekárkou Vierou, s ktorou mal dcéru Luciu a syna Jána.