Slovenské mestá nie sú pripravené na extrémne letné horúčavy, ktoré ich v posledných rokoch sužujú. Historická urbanizácia založená na obrovských plochách asfaltu a betónu dnes vytvára nebezpečné „tepelné ostrovy“. Odborníci i vedci preto bijú na poplach a zdôrazňujú nevyhnutnú potrebu klimaticky odolnej architektúry, ktorá do ulíc vráti stromy, zelené plochy a prirodzené ochladzovanie.

Slovenské mestá nie sú projektované na vysoké teploty a horúčavy im často môžu spôsobovať veľké problémy. Ich urbanizácia sa historicky prispôsobovala iným podmienkam. Veľa plôch tvorí asfalt, betón a dlažba, ktoré počas dňa pohlcujú teplo a v noci ho uvoľňujú. Chýbajúce stromy a zeleň zároveň znamenajú menej prirodzeného tieňa a ochladzovania vďaka výparu vody. Zhodli sa na tom odborníci z iniciatívy Klíma ťa potrebuje a poprední vedci. Tlačovú agentúru TASR o tom informoval Európsky klimatický pakt (EUCP).

Nepripravené ulice a tepelné ostrovy

Slovenské mestá nie sú na tieto horúčavy, ktoré tu teraz máme, pripravené. Neboli sme zvyknutí na to, že máme počas leta dlhotrvajúce vysoké teploty spojené s koncentráciou tepla a tvorbou tepelných ostrovov. Na horúčavy musí byť mesto pripravené najmä architektonicky,

uviedla Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied k aktuálnej klimatickej výzve.

Problémom je podľa ochranárov a vedcov najmä hustá zástavba, extrémne málo vodných prvkov či nedostatočné zadržiavanie zrážok. Výsledkom tohto stavu je takzvaný mestský tepelný ostrov, pri ktorom môžu byť ulice a zastavané územia výrazne teplejšie než okolité prírodné plochy. Pre zmiernenie týchto dopadov bude do budúcnosti kľúčové budovať klimaticky odolné mestá s nasledujúcimi prvkami:

  • vyšším podielom stromov, ktoré poskytujú prirodzený tieň a zeleň,
  • rozsiahlou výsadbou kríkov a záhonov namiesto sterilných trávnikov,
  • priepustnými povrchmi a vodopriesakovými materiálmi (napríklad zatrávňovacími dlaždicami),
  • funkčnými systémami na zachytávanie dažďovej vody, ktorá by nemala končiť v kanalizácii.

Rozbíjanie betónu a zelené alternatívy

Ambasádorka EUCP Simona Hlaváčová tvrdí, že je nevyhnutné celkovo prehodnotiť prístup k zachytávaniu vody. Dokupilová taktiež doplnila, že urbánne plánovanie by sa malo prispôsobiť cieleným vytváraním parkov či vodných objektov.

Tým by aj pomohli k rozbíjaniu a zmenšovaniu obrovských betónovo-asfaltových plôch, ktoré počas letných horúčav akumulujú teplo a zhoršujú celkovú situáciu spojenú s vlnami horúčav,

povedala odborníčka s dôrazom na nutnosť obmedzenia využívania betónu a asfaltu všade tam, kde to nie je nevyhnutne potrebné.

Modernou alternatívou môžu byť aj zelené steny či strechy. Zástupcovia klimatického paktu pri tom poukázali na novú štúdiu výskumníkov z Národnej univerzity v juhokórejskom Soule. Tá jasne preukazuje, že zelené steny a strechy sú vysoko účinné nielen pri ochladzovaní okolitého prostredia, ale obyvateľom prinášajú aj dôležité fyzické a psychické benefity.

Stromy sú lepšie ako klimatizácia

Zeleň podľa Dokupilovej ochladzuje, tieni, odráža a efektívne rozdeľuje tepelné ostrovy. Stromy zároveň odrážajú lúče, čím zabezpečia, že sa väčšina energie zo slnka nezachytí na povrchu zeme, ale vráti sa smerom k atmosfére.

Súčasne, ak majú dostatok vody, sú schopné túto vodu odpariť. Pri zmene skupenstva z kvapalného na plynné sa spotrebuje veľké množstvo tepelnej energie zo vzduchu a dochádza k ochladzovaniu okolia, čo je výrazne efektívnejšie ako klimatizácia. Tá síce ochladí vnútorné prostredie, ale oteplí to vonkajšie,

vysvetlila Dokupilová jednoduchý, no mimoriadne účinný fyzikálny princíp ochladzovania výparom.