Červené a infračervené svetlo má na ľudský organizmus oveľa zásadnejší vplyv, než si veda donedávna myslela. Moderné budovy a úsporné LED žiarovky nás však o túto dôležitú časť svetelného spektra nepozorovane pripravujú, čo môže mať negatívny vplyv na našu bunkovú energiu. Najnovšie výskumy naznačujú, že správne svetlo by mohlo pomáhať aj pri regulácii cukru v krvi či pri neurologických ochoreniach.

Červené a infračervené svetlo môže zohrávať dôležitejšiu úlohu v ľudskom organizme, než sa donedávna predpokladalo. Vedci aktuálne intenzívne skúmajú, ako väčšie vlnové dĺžky ovplyvňujú mitochondrie, ktoré našim bunkám vyrábajú životne dôležitú energiu. Výskum zároveň otvára kľúčovú otázku, či moderné osvetlenie nepripravuje človeka o časť svetelného spektra, na ktoré sa ľudský organizmus počas evolúcie prispôsobil. Tlačová agentúra TASR o tom informuje na základe článku v britskom vedeckom časopise New Scientist.

Pasca moderných budov a strata energie

Vedci už dlho považujú slnečné svetlo za nevyhnutné pre život na Zemi. Až v posledných rokoch však venujú väčšiu pozornosť tomu, že svetlo môže zohrávať rovnako dôležitú úlohu aj pri fungovaní metabolizmu. Obzvlášť zaujímavé sú väčšie vlnové dĺžky červeného (približne 650 až 750 nanometrov) a infračerveného žiarenia, ktoré ľudské oko nevidí. Tieto zložky sa prirodzene nachádzajú v slnečnom i mesačnom svetle, v otvorenom ohni, no aj v spektre klasických žiaroviek.

Moderné budovy nám však dnes poskytujú výrazne odlišné svetelné prostredie s viacerými úskaliami:

  • LED žiarovky sú mimoriadne energeticky efektívne, no produkujú takmer nulové infračervené žiarenie,
  • moderné okenné sklá často cielene filtrujú infračervenú časť slnečného žiarenia, aby zabránili úniku tepla,
  • človek tráviaci väčšinu dňa v kancelárii tak dostáva podstatne užšie spektrum svetla ako pri pobyte vonku.

Dôvod, prečo by to mohlo byť pre zdravie dôležité, sa nachádza priamo vo vnútri buniek. Mitochondrie premieňajú energiu z potravy na adenozíntrifosfát (ATP), molekulu, ktorú bunky využívajú ako základný zdroj energie. Tento proces zabezpečuje takzvaný elektrónový transportný reťazec.

Ak sú mitochondrie vystavené červenému alebo infračervenému svetlu, elektrónový transportný reťazec funguje rýchlejšie a mitochondrie tvoria viac ATP. Naopak, nedostatok tohto svetla vedie k zhoršenej produkcii bunkovej energie,

upozorňuje na riziká neurovedec Glen Jeffery z University College London.

Železná opona a liečivý potenciál svetla

Medzi priekopníčky tohto výskumu patrila sovietska biofyzička Tiina Karuová. V 80. rokoch minulého storočia skúmala pôsobenie červeného a blízkeho infračerveného svetla na bunky a zistila, že môže ovplyvňovať procesy súvisiace s produkciou energie. Jej práca sa neskôr stala jedným zo základov modernej fotobiomodulácie – neinvazívnej svetelnej terapie. Karuovej výskum však desaťročia zostával mimo hlavného prúdu západnej vedy. Dôvodom bola najmä politická a vedecká izolácia Sovietskeho zväzu, ktorá sťažovala výmenu poznatkov cez železnú oponu.

Dnes sa možnosti fotobiomodulácie naplno skúmajú v modernej medicíne. Potenciál ukazuje predovšetkým v týchto oblastiach:

  • urýchľovanie hojenia rán a tlmenie chronickej bolesti,
  • liečba rôznych kožných ochorení a problémov s vypadávaním vlasov,
  • terapia pri vybraných neurologických problémoch a kognitívnych poruchách.

Cukrovka, mozog a najjednoduchšie riešenie

Pozornosť si v poslednom čase získali aj experimenty týkajúce sa metabolizmu cukrov. Výskumníci zistili, že krátke vystavenie červenému svetlu môže priaznivo ovplyvniť hladinu glukózy v krvi. V experimentoch v kancelárskom prostredí vedci po pridaní zdroja dlhších vlnových dĺžok zaznamenali lepšie hodnoty krvného cukru než pri osvetlení založenom výhradne na LED technológii. Zatiaľ to však neznamená, že LED osvetlenie priamo spôsobuje cukrovku 2. typu, keďže ide o komplexné ochorenie.

Podobne je to aj pri ochoreniach mozgu. Vedci zisťujú, či môže mitochondriálna dysfunkcia prispievať k procesom spojeným s neurodegeneratívnymi ochoreniami. Z priaznivých účinkov infračerveného svetla však zatiaľ nemožno s určitosťou vyvodiť, že jeho nedostatok je priamou príčinou demencie. Preto sa momentálne nevolá po návrate ku klasickým žiarovkám, ktoré energiu neefektívne premieňajú na teplo.

Skôr sa diskutuje o tom, či by budovy a osvetľovacie systémy nemali okrem energetickej efektívnosti zohľadňovať aj biologické účinky svetla,

píše sa v záveroch k budúcim štandardom pre vnútorné osvetlenie.

Najjednoduchším spôsobom, ako ľudskému telu dopriať široké spektrum prirodzeného svetla, tak naďalej zostáva pravidelný pobyt vonku, pri ktorom je však nutné chrániť pokožku pred škodlivým ultrafialovým žiarením.