Školská reforma, ktorá od septembra povinne vstupuje do prvých ročníkov základných škôl, nesmie zostať len na papieri. Úspech zmien sa ukáže až vtedy, keď žiaci začnú lepšie kriticky myslieť a využívať vedomosti v praxi. Riaditelia a učitelia však upozorňujú, že prechod na nový systém si vyžaduje lepšiu komunikáciu v zborovniach a nevyhnutnú podporu odborných tímov, ktorých je na školách stále akútny nedostatok.

Reforma vzdelávania, ktorá od septembra začne platiť v základných školách od prvého ročníka, sa nesmie skončiť zmenou dokumentov. Jej skutočný úspech sa ukáže až podľa toho, či sa v triedach zvýši kvalita učenia, žiaci budú lepšie rozumieť súvislostiam, dokážu spolupracovať, kriticky myslieť a využívať svoje vedomosti v praktickom živote. Pre tlačovú agentúru TASR to uviedla prezidentka Združenia základných škôl Slovenska (ZZŠS) Eva Horníková.

Skúsenosti z praxe a tímová práca

Po troch rokoch dobrovoľného zavádzania sa do zmien vo vzdelávaní zapojila takmer polovica všetkých škôl na Slovensku. Od nového školského roka sa nový spôsob výučby začne postupne zavádzať povinne na všetkých základných školách. Každá škola však do tohto procesu vstupuje s inými podmienkami.

Považujem za nevyhnutné, aby sa skúsenosti zapojených škôl systematicky zbierali, vyhodnocovali a prenášali k ďalším školám. Dôležité je pomenovať nielen úspechy, ale aj chyby a slepé uličky. Reforma je proces na niekoľko rokov,

uviedla Horníková s tým, že prebiehajúca reforma nevyhnutne potrebuje kontinuitu, odborné monitorovanie, otvorenú spätnú väzbu a plnú dôveru v učiteľov a riaditeľov.

Školy vo všeobecnosti pozitívne vnímajú väčšiu flexibilitu, možnosť rozložiť učivo v rámci vzdelávacích cyklov, ako aj priestor pre projektové vyučovanie. Čoraz viac pedagógov sa nebojí meniť spôsob výučby. Tento prechod však výrazne zvyšuje potrebu spoločného plánovania. Učiteľ už podľa prezidentky ZZŠS nemôže pracovať iba sám za seba, ale potrebná je komplexná dohoda o cieľoch a nadväznosti učiva v celom pedagogickom kolektíve.

Očakávania vedenia verzus realita v zborovniach

Zistenia Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI) ukázali, že až 84,6 percenta riaditeľov očakávalo zmenu vyučovacích metód a 76,9 percenta predpokladalo väčší dôraz na rozvoj kľúčových kompetencií žiakov. Ukázal sa však aj zásadný rozdiel medzi očakávaniami vedenia a postojmi samotných pedagogických kolektívov. Zvýšenie motivácie učiteľov prijímať zmeny očakávalo 48,7 percenta riaditeľov, ale iba 26,9 percenta koordinátorov.

Medzi najčastejšie potreby a pálčivé slabé miesta škôl pri zavádzaní reformy v súčasnosti patria:

  • dostatok času na spoločné plánovanie a kvalitné metodické materiály,
  • prakticky orientované vzdelávanie učiteľov a dostupnosť regionálnych mentorov,
  • stabilné personálne zabezpečenie a zníženie byrokratickej záťaže,
  • doplnenie nevyhnutného materiálno-technického vybavenia (potrebu potvrdilo 41 percent riaditeľov).

Chýbajúci odborníci a zmysluplnosť zmien

Osobitnou témou je dostupnosť odborných zamestnancov. Školy neustále zápasia s akútnym nedostatkom psychológov, špeciálnych i sociálnych pedagógov a ďalších členov podporných tímov. Keďže reforma očakáva individualizáciu a inkluzívne vzdelávanie, bez týchto odborníkov je napĺňanie cieľov mimoriadne náročné.

Nie každá škola musí okamžite zaviesť blokové vyučovanie, zrušiť zvonenie, prestavať triedy a úplne opustiť známky. Dôležité je, aby zmeny mali pedagogický zmysel, vychádzali z potrieb žiakov a boli priebežne vyhodnocované,

uzavrela Horníková s jasným odkazom, že vzdelávacia reforma rozhodne nemá byť súťažou o najväčší počet inovácií.