Spojené štáty americké testujú lojalitu svojich spojencov z NATO. Washington podľa uniknutého dotazníka zisťuje, do akej miery európske členské štáty podporujú politiku prezidenta Donalda Trumpa a plánované zníženie vojenskej prítomnosti USA v Európe. Krok vyvolal medzi spojencami veľkú nevôľu, keďže ho vnímajú ako ideologický nátlak výmenou za zachovanie bezpečnostných záruk.

Spojené štáty nedávno poslali ostatným členským štátom NATO dotazník, aby zistili, či podporujú možné zníženie americkej vojenskej prítomnosti v Európe. Informovala o tom v piatok 14. augusta agentúra Bloomberg, podľa ktorej bolo primárnym cieľom vopred vedieť, do akej miery sú jednotliví členovia NATO skutočne lojálni voči politike prezidenta Donalda Trumpa.

Dotazník lojality a pobúrenie spojencov

Formou dotazníka, ktorý mal Bloomberg exkluzívne k dispozícii, Washington zisťuje podporu pre prístup Trumpa v otázke plánovaného čiastočného stiahnutia amerických vojakov z Európy. Dokument zahŕňa sériu citlivých otázok na fungovanie obrannej spolupráce:

  • či daná krajina verejne vyjadrila podporu zahraničnej politike USA,
  • aké obmedzenia uvalil konkrétny štát na americké sily pri využívaní svojich základní,
  • do akej miery sa členské krajiny stotožňujú so smerovaním súčasnej americkej administratívy.

Proti iniciatíve USA sa podľa agentúry ostro postavili viacerí spojenci z NATO. Tento neštandardný diplomatický krok totiž vnímali ako jasný pokus prinútiť ich, aby sa ideologicky zosúladili s Trumpovou administratívou výmenou za zachovanie dovtedajších bezpečnostných záruk zo strany USA.

Zodpovednosť za vlastnú obranu a spor s Berlínom

Spojené štáty začali koncom júla prehodnocovať svoju vojenskú prítomnosť v Európe a menia dlhoročnú strategickú paradigmu Aliancie.

Washington dáva jasne najavo, že si želá, aby európski členovia NATO prevzali hlavnú zodpovednosť za svoju obranu a nespoliehali sa na USA,

vysvetľuje agentúra hlavný argument americkej strany na margo sťahovania vojsk.

Už v máji USA oznámili plán stiahnuť 5 000 vojakov z Nemecka. Toto nečakané rozhodnutie bolo podľa médií vnímané ako priamy dôsledok sporu medzi Trumpom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom v súvislosti s vojnou v Iráne. Náhle oznámenie o redukcii počtu vojakov v Európe tak vo svete opäť posilnilo obavy z Trumpovej skutočnej oddanosti severoatlantickej Aliancii.