Pri výbuchu jadrovej bomby v japonskom meste Nagasaki 9. augusta 1945 zomrelo bezprostredne približne 39 000 ľudí. Do konca roka tento počet stúpol podľa odhadov až na 60 000 až 80 000 obetí. Pri príležitosti 81. výročia tejto tragickej udalosti o nej v rozhovore pre TASR hovoril jadrový fyzik a predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Martin Venhart.

Nálet na mesto Nagasaki bol podľa Venharta výrazne komplikovanejší v porovnaní s predchádzajúcim útokom na Hirošimu. Primárnym cieľom bombardéra B-29 Superfortress s názvom „Bockscar“ bola totiž pôvodne Kokura. Toto mesto však bolo zakryté mrakmi a dymom, čo bolo spôsobené aj bombardovaním neďalekého mesta Jahata z predošlého dňa. Bombardér bol preto nútený zmeniť smer letu na svoj sekundárny cieľ, ktorým sa stalo práve Nagasaki.

Irónia osudu a problémy s palivom

Hoci bolo v deň bombardovania aj v samotnom Nagasaki zamračené, bombometčík dokázal mesto podľa Venharta úspešne zamerať cez štrbinu v mrakoch.

„Iróniou osudu bomba vybuchla takmer priamo nad továrňou, ktorá vyrobila torpéda použité na útok na Pearl Harbor v roku 1941,“ priblížil predseda SAV.

Samotná misia mala aj logistické komplikácie. Bombardér Bockscar musel po úspešnom zhodení bomby pristáť na Okinave, pretože mu zásoby paliva už nestačili na plánovaný návrat na ostrov Tinian v Tichom oceáne. Na okinavskú základňu stroj doletel len s poslednými rezervami paliva.

Rozdiely v konštrukcii bômb a výber cieľov

Bomba Fat Man (Tlsťoch) zhodená na Nagasaki fungovala na úplne odlišnom fyzikálnom princípe ako zbraň Little Boy (Chlapček), ktorú Američania použili v Hirošime. Odborník popísal nasledujúce rozdiely:

  • Bomba Little Boy využívala izotop uránu 235 rozdelený na dve polovice. Ich rýchlym spojením pomocou vnútorného výstrelu došlo k vytvoreniu nadkritickej sústavy a spustila sa neriadená štiepna reakcia. Tento typ zbrane bol síce technologicky jednoduchšie realizovateľný, no mimoriadne neefektívny, a preto ich bolo v dejinách postavených len niekoľko. Obsahovala asi 60 kilogramov vysoko-obohateného uránu 235 a vybuchla so silou približne 15 kiloton TNT.
  • Bomba Fat Man využívala izotop plutónia 239, ktorý sa vo voľnej prírode nevyskytuje a musí sa umelo pripravovať v jadrových reaktoroch. Išlo o implozívny typ zbrane, kde k stlačeniu dochádzalo simultánnym výbuchom konvenčných výbušnín, čím sa vytvoril nadkritický súbor a rozbehla reťazová reakcia. Hoci táto bomba obsahovala len okolo šesť kilogramov plutónia, dosiahla silu až 22 kiloton TNT, čo jasne ukazuje rozdiel v efektivite. Tento technologicky podstatne náročnejší typ zbrane je fyzikálne doteraz základom moderných zbraní.

Spojené štáty si ciele pre zhodenie jadrových bômb vyberali na základe prísnych a presne stanovených kritérií:

  • Nemalo ísť o mestá, ktoré už boli zasiahnuté predchádzajúcim konvenčným bombardovaním.
  • Vybrané lokality museli mať kľúčový strategický význam z hľadiska priemyslu, veliteľských centier alebo významných základní.
  • Zámerne išlo o mestá s vysokou hustotou obyvateľstva, aby sa naplno prejavila extrémna sila explózie a dosiahol sa maximálny psychologický efekt. Tento efekt mal donútiť vedenie cisárstva k vzdaniu sa.
  • Američania chceli pri výbere cieľov zámerne vylúčiť významné kultúrne centrá, vďaka čomu bolo pred zničením ušetrené napríklad historické mesto Kjóto.
  • Cieľom prípadnej tretej bomby by bola podľa odhadov predsedu SAV zrejme Kokura alebo mesto Niigata.

Ničivé následky a súčasnosť

Explózia v Nagasaki bola podľa fyzika výrazne silnejšia než tá v Hirošime. Okruh, v ktorom boli všetky budovy úplne zrovnané so zemou, mal polomer približne jeden kilometer od hypocentra explózie. Napriek vyššej sile bomby však boli celkové ničivé účinky paradoxne slabšie ako v Hirošime, za čo mohli podľa Venharta najmä poveternostné podmienky.

Výbuch jadrovej bomby sprevádza tlaková vlna, tepelné žiarenie, prenikavá radiácia, rádioaktívny spad a elektromagnetický pulz. Okrem rádioaktívneho spadu pôsobia všetky ostatné účinky okamžite a klesajú s druhou mocninou vzdialenosti. Vplyvom rádioaktívneho spadu znečisteného množstvom izotopov sa v Hirošime spustil nebezpečný čierny dážď, pričom šaty ním zasiahnuté je dodnes možné vidieť v miestnom múzeu.

Dnes, 81 rokov po výbuchu, je Nagasaki moderným mestom a mnohým by ani nenapadlo, že na tomto mieste vybuchla atómová bomba. V Hirošime je naproti tomu dodnes možné nájsť známky po výbuchu – povrch žulových kvádrov na mostoch je lesklý, pretože vysoká teplota materiál roztavila a ten následne stuhol na sklovitú hmotu.