Od 2. augusta 2026 platí hlavná vlna povinností európskeho aktu o umelej inteligencii. Chatboty sa musia priznať, že nie sú ľudia, deepfaky musia niesť viditeľné označenie a AI obsah má byť strojovo rozpoznateľný. Za porušenie hrozia pokuty do 15 miliónov eur alebo 3 percent svetového obratu. Prehľad, čo presne sa zmenilo, koho sa to týka a prečo na Slovensku zatiaľ nemá kto pokutovať.

Éra, keď bolo priznanie umelej inteligencie vecou slušnosti, sa v Európskej únii skončila. Od nedele 2. augusta 2026 sa začali uplatňovať povinnosti transparentnosti podľa článku 50 nariadenia o umelej inteligencii, známeho ako AI Act. Ide o najviditeľnejšiu časť prvej komplexnej regulácie umelej inteligencie na svete, ktorá sa po prechodných obdobiach dostáva k bežným používateľom: dotkne sa každej firmy, ktorá prevádzkuje chatbota alebo zverejňuje obsah vytvorený umelou inteligenciou, od nadnárodných platforiem po slovenské e shopy.

Štyri nové povinnosti

Podľa výkladu Európskej komisie prináša článok 50 štyri situácie, v ktorých musí byť umelá inteligencia priznaná. Po prvé, systémy, ktoré komunikujú priamo s ľuďmi (chatboty, hlasoví asistenti, AI agenti), musia používateľa informovať, že sa rozpráva so strojom, ibaže je to z kontextu zjavné. Po druhé, poskytovatelia generatívnych nástrojov musia zabezpečiť, aby ich výstupy, teda syntetický text, obrázky, audio a video, niesli strojovo čitateľné označenie, napríklad vo forme metadát alebo neviditeľného vodoznaku, vďaka ktorému sa dá obsah identifikovať ako umelo vytvorený.

Po tretie, kto nasadzuje systémy na rozpoznávanie emócií alebo biometrickú kategorizáciu, musí o tom dotknuté osoby informovať. A po štvrté, deepfaky, teda obsah realisticky zobrazujúci skutočné či neexistujúce osoby, miesta alebo udalosti, musia byť zreteľne označené aj pre ľudské oko; to isté platí pre texty vytvorené umelou inteligenciou a publikované vo veciach verejného záujmu, pri ktorých neprebehla ľudská redakčná kontrola.

Nie, označovať netreba všetko

Titulkové skratky o povinnom označení „všetkého AI obsahu“ pritom pravidlá zveličujú. Povinnosti sa nevzťahujú na čisto osobné, neprofesionálne použitie: kto si súkromne vygeneruje obrázok a zavesí ho na sociálnu sieť, pod nariadenie spravidla nespadá. Viditeľné označenie sa netýka ani bežných marketingových textov, produktových popisov či newsletterov a výnimku majú texty, ktoré prešli ľudskou redakčnou kontrolou a nesie za ne zodpovednosť človek; klasická redakčná práca s AI asistenciou sa teda označovať nemusí. Miernejší režim platí aj pre zjavne umelecké a satirické diela. Obsah vytvorený a zverejnený pred 2. augustom 2026 sa spätne označovať nemusí.

Pokuty áno, na Slovensku zatiaľ bez šerifa

Sankcie patria k najvyšším v európskej digitálnej legislatíve. Za porušenie povinností transparentnosti hrozí pokuta do 15 miliónov eur alebo 3 percent celosvetového ročného obratu, podľa toho, čo je vyššie. Najvyššia sadzba nariadenia, 35 miliónov eur alebo 7 percent obratu, sa týka zakázaných praktík, ako je sociálne skórovanie, ktoré platia už od roku 2025. Nariadenie má navyše globálny dosah: vzťahuje sa aj na mimoeurópske firmy, ktorých výstupy sa používajú v únii.

Praktické vymáhanie sa však ešte len rozbieha. Slovensko k začiatku augusta 2026 nemá schválený vykonávací zákon ani formálne určený orgán dohľadu, ktorý by pokuty ukladal, na čo upozorňujú domáce odborné weby; v podobnej situácii je aj Česko. Právnici preto očakávajú, že prvé mesiace sa ponesú skôr v znamení výziev na nápravu ako pokút. Povinnosti však platia priamo z európskeho nariadenia bez ohľadu na to, či si štát stihol urobiť domácu úlohu, a firmy sa na chýbajúci úrad nebudú môcť odvolávať donekonečna.

Odklady a návod, ako sa nepomýliť

Časť pôvodného harmonogramu sa medzitým zmenila. Balík zmien známy ako AI Omnibus, na ktorom sa inštitúcie EÚ dohodli na jar 2026, posunul povinnosti pre vysokorizikové systémy na roky 2027 a ďalšie a zaviedol prechodné obdobie aj pri označovaní: generatívne systémy uvedené na trh pred 2. augustom 2026 majú na doplnenie strojovo čitateľného značenia čas do 2. decembra 2026. Od februára 2027 má pribudnúť aj riešenie pre vzájomnú čitateľnosť vodoznakov medzi systémami.

Aby firmy netápali, Komisia 20. júla 2026 prijala záväzný výklad v podobe usmernení k povinnostiam transparentnosti, podľa ktorých budú národné orgány posudzovať súlad. Spolu s Radou pre umelú inteligenciu zároveň uznala za primeraný nástroj dobrovoľný kódex postupov pre transparentnosť AI obsahu: kto sa k nemu prihlási a dodržiava ho, vie tým preukázať plnenie povinností označovania.

Čo to znamená pre slovenskú firmu

Praktický záver je pomerne jednoduchý. Kto má na webe chatbota, mal by zabezpečiť, aby sa návštevníkovi predstavil ako umelá inteligencia hneď pri prvej interakcii; veta skrytá v obchodných podmienkach nestačí. Kto v reklame či komunikácii používa realistické AI zábery ľudí, vrátane vymyslených „spokojných zákazníkov“, avatarov a klonovaných hlasov, musí ich viditeľne označiť ako umelo vytvorené. A kto publikuje AI texty o veciach verejného záujmu, mal by buď doplniť označenie, alebo zabezpečiť ľudskú redakčnú kontrolu. Väčšinu technickej roboty, strojové značenie výstupov, majú na pleciach poskytovatelia nástrojov.

Či nové pravidlá skutočne pomôžu rozoznať pravdu od syntetiky, ukáže až prax a rýchlosť, akou členské štáty postavia dohľad. Jedno sa však zmenilo už teraz: transparentnosť pri umelej inteligencii prestala byť v Európe otázkou dobrej vôle a stala sa právnou povinnosťou s cenovkou v miliónoch eur.