Tvrdenie, že žraloky nedostávajú rakovinu, sa stalo základom celého priemyslu s výživovými doplnkami. Podobný mýtus koluje aj o kozách a hospodárskych zvieratách. Obe tvrdenia stoja na tej istej chybe: nízky počet zaznamenaných prípadov sa zamieňa za ich neexistenciu.

V roku 1992 vyšla kniha s názvom, ktorý sa dal zapamätať na jedno prečítanie: Sharks Don't Get Cancer, teda Žraloky nedostávajú rakovinu. Jej autor tvrdil, že za takmer nulovým výskytom pevných nádorov u žralokov stoja látky v ich chrupavke. O rok neskôr téma dostala priestor v americkej spravodajskej relácii 60 Minutes a dopyt po práškovej žraločej chrupavke prudko vzrástol. Predávala sa ako doplnok výživy, teda mimo režimu liekov, kde nikto nemusí dokazovať účinok.

Problém je, že východiskové tvrdenie neplatí. A rovnako neplatí ani jeho menej známy príbuzný z chovateľského prostredia, podľa ktorého kozy a ďalšie hospodárske zvieratá rakovinu prakticky nepoznajú.

Čo hovoria registre nádorov

V roku 2004 uverejnil tím pod vedením Garyho Ostrandera v odbornom časopise Cancer Research prehľad s názvom, ktorý nenechával nikoho na pochybách o zámere autorov: venoval sa žraločej chrupavke, rakovine a rastúcej hrozbe pseudovedy. Autori prešli odbornú literatúru aj vzorky z amerického Registra nádorov nižších živočíchov a opísali desiatky prípadov nezhubných aj zhubných nádorov u žralokov a ich príbuzných, teda rají a rajokov. Doložené prípady siahali až do polovice 19. storočia. Medzi nálezmi boli aj dva jedince s dvomi nádormi naraz a, čo je pre celý mýtus najnepríjemnejšie, nádory priamo v chrupavke.

Prečo teda mýtus vznikol? Podľa Ostrandera zohralo úlohu niekoľko okolností naraz. Žraloky žijú mimo dosahu človeka, chorý jedinec sa málokedy dostane na patologický stôl a systematický prieskum výskytu nádorov u nich nikdy nikto neurobil. K tomu sa pridal výskum zo začiatku 80. rokov, ktorý v chrupavke naozaj našiel látky brzdiace rast ciev do nádoru. Autori tejto práce sa neskôr verejne ohradili, že ich mená a výsledky boli použité na podporu tvrdení, s ktorými nesúhlasia. Chrupavka je totiž tkanivo takmer bez ciev a podobné inhibítory obsahuje aj chrupavka kuracia či ľudská.

Ani po overení to nefunguje

Tu sa dá námietka otočiť: čo ak by chrupavka fungovala aj napriek tomu, že žraloky rakovinu dostávajú? Aj to sa testovalo. Farmaceutická spoločnosť vyvinula čistený extrakt AE-941 pod názvom Neovastat a ten prešiel randomizovanou štúdiou tretej fázy u pacientov s pokročilým nemalobunkovým karcinómom pľúc. Výsledok, publikovaný v roku 2010 v Journal of the National Cancer Institute, bol jednoznačný: pridanie extraktu k chemoterapii a rádioterapii neprinieslo predĺženie prežívania.

Zhrnutie newyorského onkologického centra Memorial Sloan Kettering je k voľnopredajným prípravkom ešte adresnejšie. Uvádza, že žraločia chrupavka nie je účinná v liečbe rakoviny. Protinádorový efekt sa pozoroval, keď sa extrakt aplikoval priamo na nádor v skúmavke, no pri užívaní ústami, teda tak, ako sa doplnky užívajú, sa nepotvrdil ani u myší, ani u ľudí. Sporná zostáva už samotná otázka, či sa veľké molekuly z chrupavky vôbec vstrebú, alebo sa jednoducho strávia. Zloženie voľnopredajných prípravkov sa navyše líši a niektoré tvorí prevažne plnivo. Zaznamenaný je aj prípad muža, u ktorého sa po desiatich týždňoch užívania objavila porucha funkcie pečene, ktorá po vysadení ustúpila. Americká Federálna obchodná komisia zakázala výrobcom uvádzať nepodložené liečebné tvrdenia.

Kozy a klam bitúnkovej štatistiky

Druhý mýtus má menej dramatický pôvod, ale rovnakú logickú chybu. Predstava, že kozy, ovce či hovädzí dobytok rakovinu prakticky nedostávajú, vychádza z prehliadok jatočných zvierat. Tie ukazujú výskyt nádorov v tisícinách percenta. Lenže hospodárske zvieratá sa zabíjajú mladé a rakovina je v prvom rade chorobou veku.

Keď sa sledujú kozy, ktoré sa dožijú vyššieho veku, čísla vyzerajú inak. Dvadsaťpäťročná retrospektívna analýza z veterinárneho diagnostického laboratória Oregonskej štátnej univerzity, publikovaná v roku 2013 v časopise Veterinary Pathology, prešla 1 146 vzoriek z pitiev a biopsií kôz z rokov 1987 až 2011. Nádor malo 100 zvierat, teda 8,7 percenta. Vek pri diagnóze sa pohyboval od siedmich mesiacov do devätnástich rokov, medián bol sedem rokov. Najčastejším nádorom bol lymfóm, nasledoval dlaždicovobunkový karcinóm kože a tymóm. Autorka opísala aj typy, ktoré dovtedy u kôz nikto nezaznamenal, napríklad karcinóm štítnej žľazy či karcinóm mazovej žľazy.

K podobnému obrazu dospela aj novšia práca z americkej veterinárnej fakultnej nemocnice, uverejnená v roku 2023 v časopise Journal of the American Veterinary Medical Association. Nádorové ochorenie sa v nej potvrdilo u 46 kôz, čo predstavovalo 3,2 percenta pacientov, s mediánom veku osem rokov pri diagnóze.

Zrnko pravdy, ktoré mýtus živí

Poctivá odpoveď musí pripustiť, že prežúvavce naozaj patria medzi menej ohrozené skupiny. Rozsiahla analýza publikovaná v roku 2022 v časopise Nature spracovala údaje o 110 148 dospelých cicavcoch zo zoologických záhrad zo 191 druhov. Ukázala, že párnokopytníky sú rádom s najnižším rizikom úmrtia na rakovinu, zatiaľ čo najvyššie riziko mali šelmy. Rozdiel sa spájal so zložením potravy, nie s veľkosťou tela ani s dĺžkou života.

Tá istá práca však zároveň ukazuje, kde je hranica medzi „menej“ a „vôbec“. U 47 zo 191 druhov nebolo zaznamenané ani jedno úmrtie na rakovinu. Keď však autori porovnali tieto nuly s počtom vykonaných pitiev, ukázalo sa, že takmer u každého druhu s viac ako 82 dostupnými patologickými záznamami sa nádor našiel. Výnimkou zostali len dva druhy, antilopa jeleňovitá a mara stepná. Inými slovami, väčšina núl v tabuľke nie je biologický fakt, ale nedostatok vyšetrení. Autori to zhrnuli tak, že onkologické procesy sú u cicavcov prakticky univerzálne.

Čo mýtus stál

Rozdiel medzi oboma mýtmi je v cene, ktorú si vypýtali. Kozia verzia zostala neškodnou chovateľskou povesťou. Žraločia sa premietla do reálnych škôd. Ostranderov tím ju spájal s dvomi dôsledkami: s tlakom na populácie žralokov a s tým, že pacienti odkladali účinnú liečbu.

Zovšeobecnenie, ktoré z toho vyplýva, je použiteľné aj mimo onkológie. Nulový počet zaznamenaných prípadov neznamená nulový výskyt, ak nikto systematicky nehľadal. A aj keby nejaký druh naozaj mal výnimočnú odolnosť voči nádorom, z toho ešte nevyplýva, že sa dá zjesť a preniesť na človeka. To sú dve samostatné tvrdenia a každé z nich potrebuje vlastný dôkaz.