Kryoablácia znie ako jeden zákrok, v skutočnosti ide o celú rodinu metód, ktoré spája jediný princíp: cielené zničenie tkaniva mrazom. Používa sa na nádory obličiek aj na fibriláciu predsiení, na chronickú bolesť aj na kožné lézie. Práve v rozdieloch medzi jednotlivými variantmi je ukryté to, čo môže pacient reálne očakávať.

Ihla hrubá približne dva milimetre prejde cez malý vpich do ložiska. Lekár spustí prívod plynu a na monitore začne pri hrote ihly narastať sivá guľa. Je to ľad, ktorý sa v tele tvorí zámerne, a keď obalí celý nádor aj s bezpečnostným lemom, mrazenie sa zastaví. Tomuto zákroku sa hovorí kryoablácia a napriek futuristickému dojmu ide o postup s históriou dlhšou ako sto sedemdesiat rokov.

Čo sa počas mrazenia deje s bunkami

Fyzikálny základ je jednoduchý. Plyn hnaný pod tlakom sa na hrote sondy prudko rozpína a pritom výrazne ochladí. Ide o Joule Thomsonov efekt, ktorý v miernej podobe poznáte z toho, ako chladne sprejová dóza pri používaní. V onkologických aplikáciách sa najčastejšie používa argón a teplota na hrote klesá k mínus 140 stupňom Celzia.

Bunky ničí kombinácia mechanizmov. Najprv sa tvoria ľadové kryštáliky, spočiatku v medzibunkovom priestore, neskôr aj vnútri buniek. Voda z buniek uniká von, prostredie sa stáva hypertonickým a bunky sa zmršťujú. Pri rozmrazovaní sa voda prudko vracia späť, kryštáliky sa spájajú do väčších celkov a membrány praskajú. K tomu sa pridáva poškodenie mikrocirkulácie, opuch a mikrotromby, ktoré vedú k ischémii tkaniva. Prehľadová práca v časopise Advances in Interventional Cardiology pripomína, že konečná lézia vzniká až týždne po výkone, keď mrazom zasiahnuté tkanivo nahradí väzivo.

Z toho vyplýva jedna dôležitá vlastnosť. Kryoablácia zachováva kolagénovú kostru tkaniva, takže hrozí menšie riziko zjazvenia a zúženia trubicových štruktúr, ako sú žlčovody, močovod či dýchacie cesty, ako pri metódach založených na teple.

Ako sa kryoablácia delí

Členiť sa dá viacerými spôsobmi a každý z nich hovorí o niečom inom.

  • Podľa prístupu: perkutánna (cez kožu, ihlou do ložiska), katétrová (v kardiológii, cez cievu až do srdca), intraoperačná (počas otvorenej operácie), endoskopická (napríklad v pažeráku) a povrchová kryoterapia (aplikácia tekutého dusíka na kožné lézie)
  • Podľa navádzania: ultrazvuk, CT a magnetická rezonancia pri perkutánnych výkonoch, röntgen a elektrofyziologické signály pri katétrových
  • Podľa účelu: kuratívna (zničenie nádoru), paliatívna (úľava od bolesti pri kostných metastázach), kryoneurolýza (cielené mrazenie nervu pri chronickej bolesti) a kardiologická (prerušenie nesprávneho vedenia vzruchu)
  • Podľa chladiva: argón, oxid dusný, tekutý dusík

Historicky sa vývoj odvíjal práve od chladív. Anglický lekár James Arnott v rokoch 1845 až 1851 popísal mrazenie pokročilých nádorov zmesou ľadu a soli pri teplote okolo mínus 20 stupňov, čím dosahoval zmenšenie nádoru a zmiernenie bolesti. Moderná kryochirurgia sa začala v roku 1961, keď newyorský neurochirurg Irving Cooper zostrojil uzavretú sondu s prietokom skvapalneného plynu, pôvodne na výkony v mozgu.

Kde sa dnes využíva

V intervenčnej rádiológii ide najmä o nádory obličiek, pečene a pľúc, kostné lézie vrátane osteoidného osteómu a bolestivých metastáz, sarkómy a dezmoidy, metastaticky zmenené lymfatické uzliny, venózne malformácie a endometriómy v jazve po cisárskom reze. Podľa informácií austrálskeho tímu s vyše desaťročnou praxou v tejto oblasti sa pri malých karcinómoch obličky uvádza úspešnosť 90 až 98 %.

Objemovo najväčšou oblasťou je však kardiológia. Pri fibrilácii predsiení sa do ľavej predsiene zavedie kryobalónik, ktorý naraz izoluje ústie pľúcnej žily a preruší tak šírenie chybných impulzov. Touto cestou už celosvetovo prešlo približne pol milióna pacientov. Úspešnosť izolácie počas výkonu je asi 98 %, po roku je bez arytmie zhruba 70 až 82 % pacientov, pričom výsledok výrazne závisí od typu fibrilácie a veľkosti ľavej predsiene.

Kardiologická kryoablácia má aj jednu vlastnosť, ktorú tepelné metódy nemajú. V teplotnom rozmedzí 0 až mínus 30 stupňov sa vedenie vzruchu spomalí a zablokuje ešte vratne, takže lekár si môže overiť účinok skôr, ako vytvorí trvalú léziu. Trvalé poškodenie vzniká až pri teplotách pod mínus 60 stupňov.

Ako výkon prebieha

Pri perkutánnom onkologickom zákroku sa podľa veľkosti ložiska umiestňujú spravidla dve až štyri sondy tak, aby sa ich ľadové gule prekrývali a pokryli celý nádor. Pri zhubných léziách sa robia zvyčajne dva cykly mrazenia a rozmrazovania, každý približne 30 minút. Cieľom je, aby ľad presiahol okraj nádoru približne o päť milimetrov, pretože v tejto vonkajšej vrstve ľadovej gule ešte bunky spoľahlivo neodumierajú.

Väčšina týchto výkonov sa robí vo vedomej sedácii, nie v celkovej anestézii. Chlad má sám osebe znecitlivujúci účinok, takže hlavné nepohodlie prichádza pri zavádzaní ihly, podobne ako pri biopsii. Zákrok trvá typicky 90 minút až dve hodiny, väčšina pacientov ide domov v ten istý deň alebo po jednej noci a k bežným aktivitám sa vracia o dva až sedem dní. Kontrolné zobrazenie sa robí zvyčajne o tri, šesť a dvanásť mesiacov.

Čo metóda nedokáže

Kryoablácia sa nehodí pre nádory dutých orgánov, ako je črevo, žalúdok, močový mechúr alebo pažerák, pretože zmrazenie ich steny by viedlo k perforácii. Nevhodné sú aj difúzne rastúce ložiská bez jasných okrajov a spravidla aj nádory tesne pri mozgu či mieche. Pri rozsiahlom metastatickom postihnutí má zmysel skôr systémová liečba, mrazenie tam zostáva nástrojom na tlmenie bolesti.

Komplikácie sú väčšinou mierne, najčastejšie bolesť v mieste vpichu a modriny. Pri kardiologických výkonoch je najčastejšou komplikáciou počas zákroku prechodná obrna pravého bránicového nervu, ktorá zvyčajne odznie v priebehu minút. Ako pripomína aj európske urologické odporúčanie pre karcinóm obličky, pri väčšine pacientov s operovateľným nádorom zostáva prvou voľbou chirurgický zákrok a ablačné metódy sú určené predovšetkým pre tých, u ktorých by bola operácia riziková.

Na Slovensku kryoabláciu dlhé roky vykonával ako jediné pracovisko Národný onkologický ústav v Bratislave, v apríli 2025 sa pridala Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach s kryoabláciou pod CT. Rádiofrekvenčnú a mikrovlnnú abláciu, teda príbuzné metódy pracujúce s teplom, ponúka viacero ďalších pracovísk. O tom, či je mrazenie pre konkrétneho pacienta správnou voľbou, nerozhoduje dostupnosť prístroja, ale typ, veľkosť a poloha ložiska. Posudzuje to onkologický tím.