Slovenské ľadové jaskyne bojujú s neúprosnou klimatickou zmenou. Kým Demänovská ľadová jaskyňa o svoj unikátny status už prišla, Dobšinská ľadová jaskyňa naďalej stráca stovky kubických metrov ľadu ročne. Odborníci varujú, že pre extrémy počasia a otepľovanie sa zostávajúci ľad môže roztopiť oveľa rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo.

Dlhodobé letné horúčavy, prudké nárazové dažde, celkové zvýšenie priemernej ročnej teploty vzduchu, ako aj nízky počet dní pod bodom mrazu negatívne ovplyvňujú udržanie ľadovej výplne v jaskyniach. Na Slovensku má štatút ľadovej jaskyne už len Dobšinská ľadová jaskyňa. Demänovská ľadová jaskyňa stratila tento status, keď sa v roku 2022 roztopilo posledné torzo podlahového ľadu. Dovtedy sa priemerná ročná teplota vzduchu v nej pohybovala okolo 0,3 stupňa Celzia, postupne však rástla až na súčasných 1,7 stupňa Celzia.

Úbytok ľadu a extrémne výkyvy počasia

Straty ľadu v Dobšinskej ľadovej jaskyni sú podľa speleoklimatologičky zo Správy slovenských jaskýň (SSJ) Lucie Pristašovej väčšie vo vyššie položených častiach jaskyne, bližšie k vstupu a povrchu. Odborníci tam sledujú aj výraznejší nárast teplôt oproti spodným častiam jaskyne.

K úbytku dochádza aj v dôsledku prudkých nárazových dažďov, keď priesaková voda prudko steká do jaskyne a nestíha zamŕzať. Rovnako náhle topenie snehu prináša do jaskyne veľa vody,

spresnila Pristašová nepriaznivé vplyvy počasia.

Okrem klimatického monitoringu sa SSJ venuje aj 3D skenovaniu povrchu ľadových výplní. Geoekologička SSJ Laura Dušeková priblížila aktuálne zistenia z najnovších meraní:

  • za vyhodnotený rok 2025 zistili v Dobšinskej ľadovej jaskyni celkový úbytok približne 600 kubických metrov ľadu,
  • úbytky zaznamenali paradoxne aj v zimnej sezóne, počas ktorej by sa mali zásoby v optimálnom prípade dopĺňať,
  • najväčšia zmena je v Zrútenom dóme, kde od roku 2016 poklesol podlahový ľad o približne jeden meter a postupne sa otvára priezor do Ruffinyiho koridoru,
  • odtok z topiaceho sa ľadu vo vyšších častiach jaskyne vytvára minimálne prírastky v nižších častiach, kde pri nižších teplotách voda znovu zamŕza.

Záchranné opatrenia a prognóza do budúcnosti

Na zmiernenie dôsledkov klimatickej zmeny a kompenzáciu vplyvov návštevníkov SSJ každoročne na jar akumuluje množstvo ľadu vo vstupnej časti Dobšinskej ľadovej jaskyne. Cieľom tohto zásahu je vytvoriť ochrannú bariéru a zlepšiť tak celkovú tepelnú bilanciu jaskyne.

Pri súčasnom objeme 110-tisíc kubických metrov ľadu v jaskyni a tempe úbytku 600 kubických metrov ročne by ľad mohol podľa Dušekovej vydržať približne ešte 180 rokov. Modely sa však môžu mýliť.

Keďže ale do modelovania vstupuje množstvo premenných a rovnako aj pri predpovediach klimatickej zmeny sa scenáre líšia, odhadované dožitie ľadu pravdepodobne bude kratšie. Čím bude ľadu menej, tým bude aj topenie pravdepodobne rýchlejšie, zároveň sú stále častejšie extrémy počasia, najmä letné teplé prívalové dažde ľadu veľmi škodia, nehovoriac o slabých zimách s nedostatkom snehu,

doplnila na záver geoekologička. Informácie o kritickom stave ľadových jaskýň poskytla tlačovej agentúre TASR Správa slovenských jaskýň.