Koľko peňazí by ste mali mať odložených v tridsiatke, štyridsiatke či pred dôchodkom? Odborníci ponúkajú prekvapivo konkrétne méty: odkladať 10 až 20 percent príjmu a do 30 rokov mať bokom približne jeden ročný plat. Pravidlá sa pritom líšia pre jednotlivca a pre rodinu, kde o výške rezervy rozhodujú najmä výdavky, nie vek.

Slovenská východisková pozícia nie je lichotivá. Podľa prieskumov, na ktoré upozorňujú finanční experti, nemá vyše 40 percent ľudí na Slovensku prakticky žiadne úspory a približne tretina disponuje rezervou do 5 000 eur; miera úspor slovenských domácností dosahuje okolo 6,7 percenta, kým priemer eurozóny je zhruba 15 percent. Práve preto sa oplatí poznať jednoduché pravidlá, ktoré premieňajú hmlisté „mal by som šetriť“ na konkrétne čísla.

Koľko percent z výplaty: desatina až pätina

Na základnej otázke sa odborníci pomerne zhodujú. Zdravým základom je odkladať si 10 až 20 percent čistého príjmu, ak to rozpočet dovolí; tento model, ktorý vychádza aj z populárneho rozpočtového pravidla 50/30/20, odporúčajú finanční poradcovia v Česku aj na Slovensku. Pri čistom príjme 1 200 eur to znamená 120 až 240 eur mesačne. Slovenskí odborníci však jedným dychom dodávajú dve poznámky: v mestách, kde bývanie zhltne aj polovicu výplaty, treba pravidlo brať orientačne, a dôležitejšia ako presná suma je pravidelnosť a návyk. Špecificky na dôchodok odporúčajú domáce zdroje odkladať aspoň desatinu príjmu; americká investičná spoločnosť Fidelity, ktorej odporúčania patria k najcitovanejším na svete, cieli ešte vyššie, na približne 15 percent hrubého príjmu ročne vrátane príspevkov zamestnávateľa. A platí nepríjemná matematika odkladania: kto začne sporiť na dôchodok až v tridsiatke, mal by podľa prepočtov Fidelity mieriť na 18 percent, kto v tridsiaťpäťke, už na 23 percent.

Méty podľa veku: ročný plat do tridsiatky

Najznámejší rámec „ideálnych úspor podľa veku“ pochádza tiež od Fidelity a pracuje s násobkami ročného príjmu. Vyzerá takto: vo veku 25 rokov polovica ročného platu, v 30 rokoch jeden ročný plat, v 35 rokoch dvojnásobok, v 40 rokoch trojnásobok, v 45 rokoch štvornásobok, v 50 rokoch šesťnásobok, v 55 rokoch sedemnásobok, v 60 rokoch osemnásobok a pri odchode do dôchodku okolo 67 rokov desaťnásobok ročného príjmu. Do súčtu sa rátajú všetky dlhodobé úspory a investície domácnosti, nie hodnota nehnuteľnosti, v ktorej bývate, ani pohotovostná rezerva.

K métam patria dve dôležité výhrady. Po prvé, ide o orientačné míľniky, nie skúšku, v ktorej sa dá zlyhať; samotní autori aj finanční plánovači zdôrazňujú, že osobný cieľ závisí od plánovaného veku odchodu do dôchodku, životného štýlu a výšky výdavkov. Po druhé, model je nastavený na americký systém; slovenská domácnosť má prvý pilier a mnohí aj druhý a tretí, ktoré časť budúceho príjmu pokryjú, takže násobky slúžia skôr ako užitočný kompas než presná mapa. Ich hlavná hodnota je psychologická: premieňajú abstraktný dôchodok na kontrolovateľné medzičasy.

Prečo vek tak veľmi rozhoduje: sila zloženého úročenia

Že za métami stojí matematika, nie moralizovanie, ukazujú modelové prepočty pre slovenský trh. Ak si tridsiatnik začne investovať 100 eur mesačne, pri priemernom ročnom zhodnotení deväť percent po poplatkoch môže mať podľa analýzy citovanej portálom Peniaze.sk o tri desaťročia približne 177 tisíc eur, čo zodpovedá rente vyše tisíc eur mesačne počas 20 rokov. Rovnaká stovka od štyridsiatky vynesie zhruba 65 tisíc a od päťdesiatky necelých 19 tisíc eur. Každý rok odkladu teda nestojí len dvanásť vkladov, ale hlavne roky, počas ktorých mohli pracovať výnosy z výnosov. Zároveň platí povzbudenie: zmysel má začať v každom veku, len s vekom rastie potrebná mesačná suma a klesá priestor na riskantnejšie investície.

Jednotlivec verzus rodina: rezervu nemeria vek, ale výdavky

Pri pohotovostnej rezerve, teda peniazoch okamžite dostupných na nečakané výdavky, odborníci od vekových tabuliek odchádzajú úplne. Finančný analytik Kristián Budinský upozorňuje, že výška rezervy nezávisí od veku, ale od životnej situácie a mesačných výdavkov. Praktický kľúč vyzerá takto: bezdetnému jednotlivcovi so stabilným príjmom zvyčajne stačí rezerva vo výške troch mesačných výdavkov, rodine s deťmi, hypotékou alebo jediným príjmom odporúčajú experti cieľ šiestich mesačných výdavkov, pretože výpadok jedného príjmu zasiahne viac ľudí naraz. V praxi to znamená, že rodina potrebuje vyššiu rezervu dvojnásobne: má vyššie mesačné výdavky a zároveň dlhší odporúčaný vankúš. Percentuálne pravidlo pre bežné sporenie však zostáva rovnaké pre oboch; pri rodine sa len to isté percento počíta z rodinného rozpočtu a delí medzi rezervu, dôchodok a ciele detí, kde je najcennejším vkladom opäť čas.

Ako na to, aj keď meškáte

Odborníci sa zhodujú aj na technike. Najlepšie funguje konkrétny cieľ, napríklad rezerva vo výške šiestich mesačných výdavkov, trvalý príkaz nastavený hneď po výplate a samostatný sporiaci účet, z ktorého sa neplatia bežné nákupy. Kto nedokáže odkladať pätinu, nech začne hoci jedným či dvoma percentami a každý rok pridá; podľa prepočtov Fidelity dokáže aj zvýšenie o jediný percentuálny bod v mladosti citeľne zdvihnúť budúci dôchodkový príjem. A kto sa v tabuľkách nenašiel, nech neprepadá panike: méty existujú preto, aby ukázali smer, nie aby súdili. Najhorším rozhodnutím nie je meškať, ale nezačať vôbec.

Na záver poctivá poznámka: tento článok je spravodajským prehľadom odporúčaní, nie finančným poradenstvom. Ideálne čísla pre konkrétnu domácnosť závisia od príjmov, záväzkov a cieľov a pomôže ich nastaviť licencovaný finančný poradca; pri investíciách navyše platí, že výnosy z minulosti nie sú zárukou budúcich a modelové prepočty pracujú s predpokladmi, ktoré sa nemusia naplniť.