Čierna Hora sa snaží urovnať napäté vzťahy s Chorvátskom diplomatickou cestou, aby neohrozila svoj strategický cieľ vstúpiť do Európskej únie. Podgorica reaguje na najnovšie požiadavky Záhrebu a zdôrazňuje potrebu vzájomného rešpektu, pričom deklaruje ambíciu uzavrieť prístupové rokovania už do konca tohto roka. Zoznam nevyriešených sporov je však stále dlhý.

Čierna Hora chce spory s Chorvátskom vyriešiť konštruktívnym dialógom a pokračovať tak v ceste do Európskej únie (EÚ). Krajina tak reagovala na výzvu Záhrebu zo stredy 22. júla, aby urýchlene prijala rozhodné kroky pri riešení otvorených bilaterálnych otázok, ktoré podľa chorvátskej diplomacie môžu priamo ovplyvniť vstup Čiernej Hory do európskeho spoločenstva.

Otvorené otázky treba riešiť nepretržitým dialógom, vzájomným rešpektom a v duchu partnerstva medzi susednými členskými štátmi Severoatlantickej aliancie,

uviedlo čiernohorské ministerstvo zahraničných vecí vo svojej oficiálnej reakcii a zároveň vyjadrilo presvedčenie, že krajina sa čoskoro pripojí k Chorvátsku v EÚ.

Chorvátske požiadavky a citlivé témy

Záhreb však vyzval Podgoricu, aby zintenzívnila riešenie dlhodobých problémov. Chorvátska strana trvá najmä na splnení nasledujúcich požiadaviek:

  • odškodnenie bývalých väzňov tábora Morinj a pátranie po štrnástich nezvestných z obdobia vojny v Chorvátsku,
  • dôsledné stíhanie vojnových zločinov a vyriešenie majetkových nárokov chorvátskych rodín,
  • zachovanie pamätnej tabule v bývalom tábore Morinj,
  • zmena názvu plavárne v Kotore, ktorá je pomenovaná po vodnom pólistovi a údajnom dozorcovi v tábore Zoranovi Džimimu Gopčevičovi,
  • pokračovanie rokovaní o námornej hranici a vrátenie výcvikovej lode Jadran.

Táto diplomatická výzva adresovaná Podgorici bola zverejnená len deň po oficiálnej návšteve európskej komisárky pre rozširovanie Marty Kosovej priamo v Záhrebe.

Ambiciózny plán vstupu do Únie

Čierna Hora argumentuje, že viaceré sporné otázky už úspešne vyriešila a v ďalších dosiahla značný pokrok. Pri dlhoročnom spore o štátnu hranicu diplomati upozornili, že situácia trvá už viac ako tri desaťročia a logicky si vyžaduje mimoriadne dôkladnú prípravu a zodpovedný prístup. Podgorica preto navrhla, aby sa do konca augusta uskutočnilo už tretie kolo bilaterálnych politických konzultácií.

Zahraničnopolitickým cieľom Čiernej Hory je do konca tohto roka definitívne uzavrieť všetky kapitoly prístupových rokovaní s EÚ a plnohodnotným členom Únie sa plánuje stať v roku 2028. Prístupová zmluva však bude po uzavretí potrebovať bezpodmienečnú ratifikáciu všetkých členských štátov, a to vrátane Chorvátska, ktoré disponuje právom veta. Informácie o diplomatickom napätí na Balkáne sprostredkovala tlačová agentúra TASR na základe správ od chorvátskej agentúry HINA.