Rakúska vláda pristúpila k radikálnemu kroku, aby definitívne zamedzila stretávaniu neonacistov v rodnom dome Adolfa Hitlera. Budova v meste Braunau am Inn po dlhoročných sporoch a štátnom vyvlastnení začína fungovať ako policajná stanica. Tento krok však vyvolal vlnu kritiky zo strany preživších holokaustu, ktorí žiadajú, aby sa na nacistické zločiny nezabúdalo a neboli zametané pod koberec.

Budova v rakúskom meste Braunau am Inn v tesnej blízkosti hraníc s Nemeckom, v ktorej sa narodil nacistický diktátor Adolf Hitler, bude od stredy 22. júla oficiálne slúžiť ako policajná stanica. Veľký dom v radovej zástavbe bol dlhodobo v súkromnom vlastníctve a v minulosti tam sídlila charitatívna organizácia pre zdravotne postihnutých.

Vyvlastnenie a boj proti neonacistom

Rakúsko k tomuto riešeniu dospelo po rokoch diskusií a právnych krokov, ktoré zahŕňali nasledujúce míľniky:

  • po dlhých debatách v roku 2017 štát pristúpil k nútenému vyvlastneniu historickej nehnuteľnosti,
  • o dva roky neskôr úrady oznámili zámer zriadiť na mieste policajnú stanicu,
  • rakúska vláda dúfa, že prestavba definitívne zabráni tomu, aby sa dom stal vyhľadávaným pútnickým miestom pre neonacistov.

Z historického hľadiska sa na mieste nachádzala iba jediná pripomienka temných udalostí. Išlo o pamätný kameň na chodníku, ktorý pochádza z koncentračného tábora Mauthausen a nesie odkaz, že fašizmus sa už nesmie nikdy zopakovať. Miesto žiadnym iným spôsobom Hitlera nespomínalo. Kameň na mieste zostal aj po prestavbe, pričom na priečelie budovy úrady pridali iba jednoduchý nápis označujúci políciu.

Cieľom je zabrániť akémukoľvek spájaniu tohto miesta s Adolfom Hitlerom, aby sa tak budova definitívne zbavila akejkoľvek aury tajomna,

povedal novinárom počas prehliadky budovy predstaviteľ oddelenia histórie rakúskeho ministerstva vnútra Stephan Mlczoch.

Odmietnutie charity a nesúhlas preživších

Zároveň pripomenul, že nacistický kult osobnosti okolo Hitlera v minulosti upevňoval atmosféru lokality, z ktorej vtedajší režim urobil galériu. Diktátor tam pritom podľa historika žil len niekoľko týždňov v roku 1889, kým sa jeho rodina neodsťahovala. Miestne úrady hlásia, že v súčasnosti dochádza k incidentom s radikálnymi návštevníkmi len ojedinele.

Starosta mesta Johannes Waidbacher uviedol, že odborná komisia pôvodne odporúčala, aby na mieste vznikla charitatívna organizácia alebo administratívna budova. Charita by však podľa jeho slov vo veľkej miere sprístupnila budovu pre širokú verejnosť, čo úrady nechceli riskovať.

S umiestnením polície v dome však ostro nesúhlasí organizácia preživších holokaustu, známa ako Mauthausenský výbor. Táto organizácia považuje krok vlády za nevhodný a zdôrazňuje, že Hitlerove zločiny by sa mali spoločnosti viac pripomínať a rozhodne by sa na ne nemalo zabúdať. Informácie o premene kontroverznej budovy sprostredkovala tlačová agentúra TASR na základe správ od medzinárodných agentúr Reuters a AFP.