Letné cesty na dovolenku sú pre časť rodín spojené s nepríjemným rituálom: zblednuté dieťa na zadnom sedadle a zastávka na krajnici. Cestovná nevoľnosť, odborne kinetóza, pritom nie je choroba, ale zmätok zmyslov, ktorý sa dá z veľkej časti prelstiť. A má aj prekvapivo modernú kapitolu: v elektromobiloch býva podľa výskumov horšia.

Kinetóza tradične nebýva problémom vodičov, ale ich spolujazdcov. Vodičovi je zle len výnimočne, pretože jazdu sám riadi: vie, kedy pridá a kedy pribrzdí, jeho telo sa na zmenu pohybu stihne pripraviť. Pasažier, a najmä ten na zadnom sedadle, nič z toho nemá. Práve preto trpia najviac deti, ktoré navyše z autosedačky často nevidia von. V lete, keď cestujeme autom, autobusom, vlakom či loďou častejšie ako inokedy, sa preto oplatí vedieť, ako nevoľnosti predísť, aj prečo ju niektoré moderné autá paradoxne zhoršujú.

Súboj očí a vnútorného ucha

Podstatou kinetózy je konflikt zmyslov. Ak sa oči pozerajú na nehybné predné sedadlo, knihu alebo mobil, hlásia mozgu pokoj. Rovnovážny aparát vo vnútornom uchu a receptory v tele však súčasne signalizujú pohyb a mozog si tieto protichodné správy nevie vyhodnotiť. Výsledkom je nevoľnosť, studený pot, závraty, bolesť hlavy a v horšom prípade vracanie. Spúšťačom sú najmä zmeny rýchlosti a smeru, teda zákruty, prudké brzdenie a zrýchľovanie. Najčastejšie postihuje deti zhruba od dvoch do dvanástich rokov, ktorých zmyslový systém ešte dozrieva, častejšie ňou trpia ženy, tehotné a ľudia s migrénami. Po skončení cesty ťažkosti zvyčajne samy ustúpia.

Triky pred cestou: miesto, jedlo a načasovanie liekov

Prevencia sa začína ešte doma. Pred cestou pomáha dostatok spánku a ľahké jedlo; cestovať úplne nalačno ani prejedený nie je dobrý nápad. Kľúčový je výber miesta: v aute sedadlo vpredu, v autobuse a vlaku miesto v smere jazdy, v lietadle sedadlá nad krídlami a na lodi stred plavidla, kde je hojdanie najmenšie. Kto vie, že mu býva zle, mal by mať poruke vodu, vlhčené utierky a vrecko.

Voľnopredajné lieky na kinetózu fungujú spoľahlivo len vtedy, keď sa užijú preventívne, spravidla 30 až 60 minút pred cestou, nie až pri prvých ťažkostiach. Podľa lekárnických zdrojov sa u nás používajú najmä prípravky s účinnými látkami dimenhydrinát, vhodný od 15 rokov, a moxastín, ktorý možno po porade podávať už deťom od dvoch rokov. Obe látky môžu spôsobovať ospalosť, preto po nich nepatrí nikto za volant a presné dávkovanie treba overiť v príbalovom letáku alebo v lekárni, pri deťoch vždy. Miernejšou alternatívou je zázvor v podobe čaju, tabliet či lízaniek pre deti, ktorý podľa skúseností lekárnikov upokojuje žalúdok a tlmí nutkanie na vracanie.

Triky počas jazdy: horizont, vzduch a pokojná noha vodiča

Počas cesty platí jednoduché pravidlo: oči tam, kam ide auto. Pohľad na horizont alebo vzdialený bod pred vozidlom zladí zrak s pocitom pohybu; čítanie a mobil robia pravý opak a patria k najspoľahlivejším spúšťačom. Pomáha vetranie a hlboké dýchanie čerstvého vzduchu, chládok namiesto prekúrenej kabíny a pri dlhých trasách pravidelné prestávky s pohybom vonku. Svoju úlohu má aj vodič: plynulá jazda bez zbytočného brzdenia a športových manierov dokáže pre citlivé posádky urobiť viac ako akákoľvek tabletka. A keď už je zle, jediné správne riešenie je zastaviť, vyjsť na vzduch a dať telu pár minút.

Elektromobil: tichý, plynulý, a predsa z neho býva zle

Zdanlivo paradoxná kapitola sa týka elektromobilov. Hoci jazdia tichšie a plynulejšie, viaceré výskumy ukazujú, že nevoľnosť v nich býva častejšia alebo závažnejšia. Dôvody sú dva. Prvým je rekuperačné brzdenie: auto začne spomaľovať hneď, ako vodič pustí plyn, dlhým ťahavým spomalením, na aké mozog spolujazdca z benzínových áut nie je zvyknutý. Cestná štúdia publikovaná v odbornom časopise International Journal of Human Computer Interaction potvrdila, že silnejšia rekuperácia vyvoláva nevoľnosť skôr, a zároveň ukázala, že zvukové signály o pohybe ťažkosti zmierňujú. Druhým dôvodom je ticho: chýba zvuk motora, podľa ktorého mozog celý život predvídal zrýchlenie. Praktický záver pre majiteľov elektromobilov je jednoduchý: pri citlivej posádke nastaviť miernejší stupeň rekuperácie či eko režim a jazdiť obzvlášť plynulo. Časom si mozog na nový štýl pohybu zvykne.

Na záver jedno dôležité rozlíšenie. Kinetóza je nepríjemná, no neškodná a s koncom cesty odznieva. Ak sa však závraty a nevoľnosť objavujú opakovane aj mimo cestovania, nemusí ísť o kinetózu, ale o poruchu rovnováhy, ktorá patrí do rúk lekára. Tento text je informačný a nenahrádza radu lekára ani lekárnika; pri deťoch, tehotných a ľuďoch užívajúcich iné lieky sa pred použitím prípravkov proti nevoľnosti vždy poraďte v lekárni.