Poľsko-ukrajinské vzťahy zaznamenali dôležitý posun v riešení mimoriadne citlivej historickej témy. Poľský premiér Donald Tusk a ďalší vládni predstavitelia privítali rozhodnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý prisľúbil otvorenie štátnych archívov a povolenie exhumácií obetí volynského masakru. Obidve krajiny sa zhodujú, že vzájomné historické spory v súčasnosti prospievajú jedine spoločnému nepriateľovi v Moskve.

Poľský premiér Donald Tusk oficiálne privítal oznámenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o tom, že Kyjev otvorí historické archívy. Týkať sa to má dokumentov Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) a Služby zahraničnej rozviedky Ukrajiny (SZRU), ktoré bezprostredne súvisia s udalosťami volynského masakru z rokov 1943 až 1945.

Vzťahy medzi našimi štátmi musia byť založené na vzájomnom rešpekte a pravde. Sme pripravení na seriózny a priateľský dialóg o otázkach, ktoré nás spájajú, ako aj o tých, ktoré nás dnes rozdeľujú,

napísal Tusk vo svojom vyjadrení na sociálnej platforme X.

Výzva na konkrétne kroky a hrozba z Ruska

Zelenského vyhlásenie privítal v piatok 17. júla vo večerných hodinách na rovnakej platforme aj poľský vicepremiér a minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz. Uviedol, že každé vyhlásenie smerujúce k zblíženiu oboch krajín pri riešení takýchto citlivých historických otázok si rozhodne zaslúži pozornosť. Zároveň však vyslovil jasné očakávanie, že Zelenského prísľuby o sprístupnení archívov, exhumáciách a pokračovaní dialógu sa čoskoro pretavia do konkrétnych činov.

Dnes majú Poľsko a Ukrajina spoločného nepriateľa, ktorým je Rusko. Práve odtiaľ prichádza hrozba. Pretrvávajúce spory medzi Poľskom a Ukrajinou prospievajú iba Kremľu,

upozornil poľský minister na širší geopolitický kontext.

Poľská ministerka kultúry Marta Cienkowská vo svojej reakcii doplnila, že každé udelené povolenie na exhumáciu predstavuje obrovskú príležitosť, aby sa konkrétna rodina po viac ako 80 rokoch konečne dozvedela, aký bol skutočný osud jej blízkych.

Rozdielne pohľady na krvavú minulosť

Za volynské masakry sa historicky označuje séria brutálnych etnických čistiek. Podľa odhadov poľských historikov pri nich príslušníci Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) zavraždili približne 100 000 poľských civilistov, a to často mimoriadne krutým spôsobom. Toto násilie sa odohrávalo najmä na Volyni a vo východnej Haliči, teda v oblastiach, ktoré pred druhou svetovou vojnou patrili Poľsku a dnes sú pevnou súčasťou západnej Ukrajiny. Cieľom tejto kampane malo byť úplné odstránenie poľskej prítomnosti v danom regióne.

Pohľad na aktérov týchto udalostí sa však v oboch krajinách diametrálne líši:

  • na Ukrajine sú UPA a OUN časťou spoločnosti vnímané ako organizácie bojujúce za nezávislosť proti Červenej armáde a Sovietskemu zväzu,
  • v Poľsku ich naopak mnohí považujú za priamo zodpovedné za cielené masakre nevinných civilistov.

Tento dlhoročný spor o výklad dejín nadobudol osobitnú citlivosť najmä vzhľadom na úzku spoluprácu Varšavy a Kyjeva počas aktuálnej ruskej invázie. Napätie sa nedávno opäť vyostrilo, keď Zelenskyj udelil jednej z ukrajinských vojenských jednotiek čestný názov Hrdinovia UPA.

V snahe o diplomatické urovnanie prezident v piatok 17. júla po stretnutí zameranom na smerovanie zahraničnej politiky voči Poľsku informoval, že všetky relevantné archívy budú otvorené. Ukrajina podľa neho udelí značný počet povolení na prieskumné práce a exhumácie, na ktorých bude s poľskou stranou úzko spolupracovať. Informácie o tomto diplomatickom posune sprostredkovala agentúra PAP.