Izraelský minister obrany rázne odmietol výzvy na stiahnutie vojenských jednotiek zo susedných krajín. V priamom rozhovore so svojím americkým náprotivkom potvrdil, že armáda si s cieľom ochrany vlastného územia naďalej ponechá kontrolu nad bezpečnostnými zónami v Libanone, Sýrii aj v Pásme Gazy. Toto vyjadrenie prichádza krátko po tom, čo mal americký prezident požiadať Izrael o stiahnutie svojich vojakov.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac povedal vo štvrtok 16. júla svojmu americkému náprotivku Peteovi Hegsethovi, že Izrael je plne odhodlaný ponechať svoje jednotky v bezpečnostných zónach v Libanone, v Sýrii a v Pásme Gazy. Kacova kancelária vo vyhlásení uviedla, že šéfovia obrany spolu hovorili v noci na štvrtok, pričom izraelský minister jasne definoval vojenské ciele krajiny.

Sme odhodlaní zotrvať v bezpečnostných zónach v Sýrii, v Gaze a v Libanone s cieľom ochrániť izraelské hranice a komunity neďaleko hraníc pred hrozbami, ktoré predstavujú džihádistické sily. Nikdy sme nežiadali Spojené štáty, aby konali namiesto nás pozdĺž hraníc,

uviedol Kac s tým, že židovský štát bude naďalej tvrdo brániť svojich obyvateľov proti každej vonkajšej hrozbe.

Trumpova výzva na stiahnutie

Kac sa takto rázne vyjadril len niekoľko dní po tom, čo mal americký prezident Donald Trump podľa informácií portálu Axios požiadať izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby stiahol svoje vojenské jednotky zo Sýrie a z Libanonu. Portál s odvolaním sa na nemenovaného amerického predstaviteľa informoval, že šéf Bieleho domu poukázal na to, že nasadenie izraelských jednotiek zbytočne prispieva k zvyšovaniu napätia v Sýrii.

Nechcú vás tam. Mali by ste sa presunúť inde,

mal podľa dostupných zdrojov uviesť Trump v priamom rozhovore s izraelským premiérom.

Aktuálny stav bezpečnostných zón

Súčasná vojenská prítomnosť a okupácia území zo strany izraelskej armády je podľa zverejnených informácií rozdelená do troch kľúčových frontov:

  • Sýria: Po zvrhnutí dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada v decembri 2024 vyslal Izrael svoje jednotky do nárazníkovej zóny OSN. Tá od roku 1974 oddeľuje Izraelom okupované Golanské výšiny od zvyšku krajiny. Armáda odvtedy opakovane vtrhla hlbšie na sýrske územie, podnikla tam útoky a vyhlásila, že chce na juhu vybudovať demilitarizovanú zónu.
  • Libanon: V tejto krajine izraelské jednotky naďalej okupujú jej južnú časť v oblasti, ktorú samotná armáda označuje za nevyhnutnú bezpečnostnú zónu. Tá siaha približne desať kilometrov hlboko do vnútrozemia.
  • Pásmo Gazy: Izraelská armáda v súčasnosti hlási kontrolu nad viac ako 60 percentami palestínskeho územia, pričom jej vojaci sú strategicky rozmiestnení po celom vonkajšom obvode pozdĺž hraníc s Izraelom a Egyptom.

Komplexné informácie o vojenskej prítomnosti a diplomatických rokovaniach priniesla tlačová agentúra TASR na základe správ od medzinárodnej agentúry AFP.