V roku 2025 hlásili slovenské úrady najviac prípadov lymskej boreliózy za posledné roky a kliešte sa presúvajú do miest aj do vysokohorských oblastí. Za nárastom podľa vedcov nestojí náhoda, ale dlhodobý posun spôsobený otepľovaním, ktorý mení, kde a ako dlho sú kliešte aktívne.

Ešte pred desiatimi rokmi platilo, že kliešťa si človek priniesol hlavne z lesa a sezóna sa sústreďovala na máj až september. Dnes ho ľudia nachádzajú od marca do novembra, pri miernych zimách aj mimo tohto obdobia, a čoraz častejšie priamo v mestskom parku či na sídliskovom trávniku. Otázka, prečo je kliešťov toľko a prečo sa objavujú aj tam, kde ich donedávna nebolo, má podľa parazitológov jednu spoločnú odpoveď: klimatickú zmenu, ktorá im otvára nový životný priestor.

Čo hovoria tohtoročné čísla

Podľa štatistík Úradu verejného zdravotníctva SR eviduje Slovensko za posledných päť rokov v priemere 1 171 prípadov lymskej boreliózy ročne. Rok 2025 tento priemer výrazne prekonal: k 17. septembru 2025 úrad zaznamenal 3 127 prípadov, čo je takmer o štvrtinu viac ako za rovnaké obdobie roka 2024, keď ich bolo 2 529. Podobný, aj keď menej strmý trend vidno pri kliešťovej encefalitíde, závažnejšom vírusovom ochorení, na ktoré na rozdiel od boreliózy existuje očkovanie. Za rok 2025 evidoval úrad 177 prípadov, dlhodobý ročný priemer sa pritom pohybuje okolo 170. Zatiaľ čo v minulosti sa počty prípadov rátali skôr v desiatkach, rok 2022 bol prvým, keď hranicu 200 prípadov prekonalo Slovensko po šesťdesiatich rokoch.

Kliešte sa sťahujú do miest

Najvýraznejšou zmenou posledných rokov nie je len počet kliešťov, ale aj miesto, kde sa vyskytujú. Riaditeľ Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied Branislav Peťko upozorňuje, že populácia, ktorú vedci ešte donedávna vnímali ako okrajový jav v mestách, sa dnes bežne vyskytuje priamo v obytných zónach. „Zvyšuje sa nám mestská populácia kliešťov, ktorú sme doteraz vnímali ako zriedkavý jav. Teraz sa posunuli takmer až po dvere bytov a panelákov,“ opísal situáciu pre STVR.

Znepokojujúci je pritom aj zdravotný rozmer tejto zmeny. Kým v prírodných lokalitách mimo miest nesie pôvodcu boreliózy podľa Peťka približne 15 až 20 percent kliešťov, v mestskom prostredí je to v priemere 35 percent. Vedci to vysvetľujú tým, že mestské parky a udržiavané trávniky ponúkajú kliešťom stabilné mikroklimatické podmienky a hostiteľov v podobe hlodavcov, ježov či túlavých mačiek, ktoré parazity priebežne prinášajú do centier miest.

Vyššie hory, dlhšia sezóna

Druhým prejavom otepľovania je posun do vyšších nadmorských výšok. Kliešte sa podľa slovenských parazitológov dnes bežne vyskytujú do nadmorskej výšky približne 1 000 metrov, výnimočne aj vyššie. Výskum Parazitologického ústavu SAV v teréne potvrdil ich prítomnosť aj v nadmorskej výške okolo 1 000 až 1 200 metrov, kým lekári z tatranskej oblasti hlásia nálezy až vo výške 1 500 metrov. Pre turistov to v praxi znamená, že preventívne opatrenia, ktoré si spájali len s lesom v nížinách, treba dodržiavať aj na horských chodníkoch.

S tým súvisí aj predlžovanie sezóny. Niektoré druhy, napríklad kliešť lesostepný, sú aktívne dokonca počas zimných mesiacov, keď teplota neklesne dlhodobo pod bod mrazu. Kliešte sú vo všeobecnosti schopné vyhľadávať hostiteľa už pri teplotách nad päť stupňov Celzia, čo pri miernych zimách posledných rokov znamená, že riziko zaklieštenia prakticky nezmizne ani v novembri či decembri.

Prichádzajú aj nové druhy

Otepľovanie zároveň vytvára priestor pre druhy, ktoré boli doteraz typické pre subtropické oblasti. Príkladom je rod Hyalomma, ktorý sa na rozdiel od bežných kliešťov dokáže aktívne pohybovať za svojím hostiteľom a v Afrike či na Blízkom východe prenáša krvácavú horúčku typu Krym Kongo. Podľa Branislava Peťka bol už ojedinele zaznamenaný aj na Slovensku, no zatiaľ len ako zavlečený jedinec, napríklad na psovi po dovolenke pri mori. Jeho populácia by však slovenskú zimu vo voľnej prírode zatiaľ nemala prežiť. Vedci pritom upozorňujú, že pri súčasnom tempe otepľovania môže byť trvalé udomácnenie takých druhov na južnom Slovensku otázkou niekoľkých desaťročí, nie storočí.

Čo si z toho zobrať

Rastúce čísla neznamenajú, že by sa slovenská príroda stala nebezpečnejšou zo dňa na deň. Ide skôr o pomalý, ale merateľný posun: kliešte sú aktívne dlhšie, žijú vyššie a čoraz viac sa presúvajú tam, kde žijú ľudia. Praktický dôsledok je jednoduchý, aj keď menej efektný ako správy o exotických parazitoch. Kontrola tela po prechádzke v parku má dnes rovnaký zmysel ako po výlete do lesa, repelent patrí do výbavy aj na horskú turistiku a pri príznakoch pripomínajúcich chrípku po prisatí kliešťa sa oplatí navštíviť lekára bez ohľadu na ročné obdobie. Kým sa vedci zhodujú, že hranice výskytu kliešťov sa budú s otepľovaním posúvať ďalej, presné tempo tejto zmeny bude jasnejšie až s odstupom niekoľkých ďalších sezón.