Tohtoročná žatva na Slovensku odštartovala historicky najskôr za posledné desaťročia. Za mimoriadnym urýchlením zberu obilnín stojí extrémne jarné počasie, prehlbujúce sa sucho a vysoké teploty, ktoré spôsobili takzvané núdzové dozrievanie. Poľnohospodári preto na viacerých miestach bojujú s podpriemernou výškou porastov a očakávajú celkovo nižšiu úrodu.

Podľa operatívnych údajov sa v oblasti Podunajskej nížiny začala žatva zberom ozimných odrôd jačmeňa siateho už v druhej dekáde júna. Zber ozimných foriem repky olejnej a pšenice letnej sa následne začal v tretej dekáde júna. Dôvodom tohto extrémneho posunu je komplex viacerých nepriaznivých klimatických faktorov.

Teplotné anomálie a prehlbujúce sa sucho

Odborníci poukazujú na to, že problémy s počasím začali už v zimných mesiacoch, čo malo priamy vplyv na vegetačný cyklus plodín.

„Na konci februára a na začiatku marca sme zaznamenali na Slovensku obdobie s výrazne nadpriemernou teplotou vzduchu. Od marca sme zaznamenali na viacerých miestach výrazne podnormálne mesačné úhrny atmosférických zrážok. Vplyvom ich deficitu sa v priebehu jari prehlbovalo pôdne sucho až do júna,“

vysvetľujú meteorológovia v oficiálnom stanovisku.

Dlhé obdobie tepla extrémne urýchlilo vývoj jednotlivých odnoží obilnín v priebehu marca a apríla. Dlhé obdobie pôdneho sucha sa následne prejavilo v nevyrovnanom raste poľných plodín, pričom porasty v apríli a máji výrazne zaostávali. V niektorých ojedinelých prípadoch boli poľnohospodári dokonca nútení takto kriticky poškodené porasty zaorať už v apríli.

Núdzové dozrievanie a nižšie výnosy

Dlhé obdobie s výskytom pôdneho sucha v kombinácii s nadpriemernými hodnotami maximálnej dennej teploty vzduchu, najmä v závere júna, spôsobilo takzvané núdzové dozrievanie poľných plodín. Tieto klimatické faktory sa negatívne prejavili najmä na výškach porastov jarných obilnín:

  • priemerná výška jačmeňa jarného v 26. týždni 2026 dosahovala najmä na juhu Slovenska podpriemerné hodnoty do 70 centimetrov (pričom optimálna výška je 70 až 110 centimetrov),
  • priemerná výška pšenice letnej ozimnej dosahovala na viacerých miestach len spodnú hranicu optimálnej výšky,
  • tieto podpriemerné výšky porastov obilnín jasne indikujú ich celkovo nižšiu očakávanú úrodu.

Historicky najskoršia žatva od roku 1991

Zrýchlený vývoj potvrdzujú aj presné fenologické merania. Podľa fenologickej stanice Podhájska nastal zber ozimných odrôd jačmeňa siateho už 18. júna. Od tretej dekády júna začali so zberom jačmeňa taktiež v oblasti východného Slovenska. Fenologická stanica Černík zaznamenala prvý zber repky olejnej v tomto roku už 25. júna a pšenice 26. júna.

Pri porovnaní s fenologickým normálom z rokov 1991 až 2020 sú rozdiely priepastné:

  • zber repky olejnej nastal skôr v priemere o 7 až 10 dní a v niektorých lokalitách išlo o historicky najskoršie výskyty zberu,
  • zber pšenice letnej nastal skôr v priemere o 10 až 22 dní,
  • zaznamenané zbery pšenice ozimnej sú absolútne najskoršie aspoň od roku 1991.

O historickom posune tohtoročnej žatvy a klimatických anomáliách informoval na svojom webe Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).