Legendárny motorový vozeň Slovenská strela oslavuje 90. výročie svojej prvej pravidelnej jazdy na trase z Prahy do Bratislavy. Tento technický unikát a symbol medzivojnového Československa predbehol svoju dobu vďaka aerodynamickému dizajnu a inovatívnemu pohonu. Po desaťročiach chátrania prešla súprava nedávno rozsiahlou rekonštrukciou a dnes ako národná kultúrna pamiatka opäť pripomína zlatú éru železníc.

V pondelok 13. júla uplynie presne 90 rokov, odkedy na svoju prvú pravidelnú jazdu vyrazil legendárny motorový vozeň M 290.0, známy ako Slovenská strela. Potreba zrýchliť a zefektívniť železničnú dopravu v 30. rokoch 20. storočia viedla vtedajšie Československé štátne dráhy (ČSD) k objednávke moderných súprav. Ministerstvo železníc zadalo 17. mája 1934 zákazku na výrobu ľahkých, rýchlych a spoľahlivých vozňov, ktorých výroby sa ujala renomovaná kopřivnická Tatra zo skupiny Ringhofferových závodov.

„Nebol to obyčajný vlak – bol elegantný, aerodynamický, ,lietadlom na koľajniciach', ktoré predstihlo svoju dobu. Dodnes je považovaný za technický unikát, fascinuje svojím dizajnom a inováciami a stal sa symbolom vyspelosti a ambícií medzivojnového Československa.“

Technologický unikát a dizajnérsky klenot

Na konštrukcii sa podieľali viacerí významní odborníci. Celkový návrh a mechanickú časť mal na starosti technický riaditeľ Tatry Hans Ledwinka, známy inovatívnymi riešeniami z automobilového priemyslu. Za elegantný prúdnicový dizajn exteriéru aj interiéru zodpovedal český dizajnér Vladimír Grégr. Kľúčovou inováciou však bol elektromechanický prenos výkonu podľa patentu elektrotechnika Jozefa Sousedíka, v tom čase prezývaného „moravský Edison“. Tento systém umožňoval plynulý prechod z elektrického na mechanický prenos výkonu, čím sa výrazne znížila spotreba paliva.

Technické špecifikácie vozňa boli na svoju dobu skutočne ohromujúce:

  • pôvodne ho poháňali dva benzínové motory Tatra 67 s výkonom 165 koní (123 kW), neskôr nahradené dieselovými motormi Tatra 68,
  • aerodynamika výrazne minimalizovala odpor vzduchu,
  • maximálna konštrukčná rýchlosť bola 130 km/h (počas skúšok vozeň dosiahol až 148 km/h),
  • hmotnosť prázdneho vlaku bola približne 36 ton.

Rýchlostné rekordy a exkluzívny komfort

Slovenská strela bola zaradená do pravidelnej prevádzky 13. júla 1936. Jej hlavnou trasou bola prestížna linka Praha – Bratislava s jedinou medzizastávkou v Brne. Tento spoj znamenal revolúciu v cestovaní. Kým bežné parné vlaky zvládali vzdialenosť medzi metropolami za 5,5 až 6 hodín, Slovenská strela ju prekonala za rekordné 4 hodiny a 51 minút. Neskôr sa čistý čas jazdy znížil dokonca na 4 hodiny a 18 minút, s priemernou rýchlosťou 92 km/h.

Motorové vozne mali domovskú stanicu v Bratislave a jazdili denne. Boli prvým vlakom v Československu, v ktorom boli povinné miestenky. Cestujúci si v 72 exkluzívnych sedadlách užívali vysoký komfort vrátane palubného bufetového servisu. V rýchlosti spojenia držala Strela rekord niekoľko desaťročí a prekonali ju až moderné vysokorýchlostné vlaky, akým je napríklad Pendolino.

Smutný osud a znovuzrodenie legendy

Celkovo boli vyrobené len dva exempláre. Ich pravidelnú prevádzku definitívne prerušila druhá svetová vojna, počas ktorej boli pre nedostatok paliva odstavené. Po vojne slúžili na vládne účely a prepravu delegácií napríklad na Norimberské procesy. Súprava M 290.001 bola v roku 1953 po požiari zošrotovaná. Súprava M 290.002 prežila, no dlhé desaťročia iba chátrala pod holým nebom ako statický monument pred múzeom v Kopřivnici.

Až v roku 2018 sa začal rozsiahly projekt jej kompletnej záchrany a rekonštrukcie s cieľom vrátiť ju na koľaje.

  • celý projekt stál približne 118 miliónov českých korún a bol podporený z fondov Európskej únie (EÚ),
  • rekonštrukcia zahŕňala detailnú obnovu podvozkov, motorov, interiéru a technických systémov,
  • v roku 2021 bola súprava úspešne dokončená a opäť sa stala plne prevádzkyschopnou.

Dnes je Slovenská strela národnou kultúrnou pamiatkou Českej republiky a jej krásu môžu návštevníci obdivovať v špeciálnom modernom sklenenom pavilóne pri múzeu Tatra v Kopřivnici.