Ukrajinská armáda zintenzívňuje tlak na ruskú ekonomiku a vojnovú mašinériu. Prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil vytvorenie špeciálneho veliteľstva, ktorého jedinou úlohou bude koordinovať zdrvujúce diaľkové údery hlboko v ruskom vnútrozemí. Cielené útoky na rafinérie a logistiku už teraz spôsobujú v Rusku vážnu palivovú krízu a ochromujú nielen produkciu benzínu, ale aj kľúčovú lodnú dopravu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok 10. júla oznámil, že v rámci ukrajinských ozbrojených síl vznikne špeciálne veliteľstvo pre diaľkové údery v Rusku. Úlohou nového elitného útvaru bude koordinovať útoky hlboko v ruskom vnútrozemí zamerané najmä na kritickú energetickú infraštruktúru a logistiku. O novinke informoval vo svojom večernom prejave zverejnenom aj na sociálnej sieti Facebook.

Podľa Kyjeva operácie tohto druhu už Moskvu prinútili obmedziť vývoz motorovej nafty i lodnú dopravu v Azovskom mori. Ako poznamenala agentúra Reuters, ukrajinská strana tieto systematické útoky označuje za takzvané diaľkové alebo kinetické sankcie zamerané proti energetickému sektoru, ktorý predstavuje jeden z hlavných zdrojov príjmov ruskej vojnovej mašinérie.

Eskalácia, ktorá môže ukončiť vojnu

Zelenskyj spresnil, že nové veliteľstvo musí sústrediť 100 percent svojich dostupných zdrojov na ďalšie výrazné zníženie ruského vojenského potenciálu. Podľa jeho slov sú ukrajinské útoky na ruské rafinérie úplne opodstatnené vzhľadom na pretrvávajúcu neochotu ruského prezidenta Vladimira Putina ukončiť vojnu proti Ukrajine.

Na túto situáciu reagoval tento týždeň aj americký prezident Donald Trump počas stretnutia so Zelenským na summite NATO v tureckej Ankare.

„Tieto útoky sú eskaláciou, ale táto eskalácia by mohla viesť k ukončeniu vojny,“

vyhlásil šéf Bieleho domu na margo ničenia ruskej palivovej infraštruktúry.

Ukrajinský prezident zároveň zopakoval, že Kyjev Moskve už predložil návrhy, ktoré by mohli viesť k priblíženiu mieru a ktoré majú podporu nielen medzi zahraničnými partnermi Ukrajiny, ale údajne aj v kruhu Putinových najbližších spolupracovníkov. Oficiálne však Rusko tieto návrhy odmietlo.

Horúce leto pre ruské rafinérie a tieňovú flotilu

Palivová kríza sa u východného suseda v posledných týždňoch rapídne zhoršila. Ukrajinský generálny štáb hlási neustále úspechy a masívne výpadky na strane nepriateľa. V piatok 10. júla Kyjev potvrdil novú vlnu útokov a závažné obmedzenia pre Rusko:

  • zasiahnutá bola ropná rafinéria Iľskij v Krasnodarskom kraji a ropný spracovateľský komplex Usť-Luga v Leningradskej oblasti,
  • terčom sa stal i dôležitý ropný terminál a sklad pohonných hmôt v Rostovskej oblasti,
  • Moskva musela v stredu 8. júla zakázať vývoz motorovej nafty, aby zabezpečila dostatočné domáce zásoby pre okupovaný Krymský polostrov a ďalšie regióny,
  • podľa výpočtov produkcia automobilového benzínu v Rusku pre zničenú infraštruktúru klesla približne na 65 percent celkovej výrobnej kapacity.

Veliteľ ukrajinských síl bezpilotných systémov Robert Brovdi doplnil ďalšie zdrvujúce štatistiky z námorného priestoru. Ukrajine sa v Azovskom mori podarilo zasiahnuť desať plavidiel ruskej takzvanej tieňovej flotily. Za posledných päť dní bolo podľa neho poškodených takmer 50 plavidiel prevážajúcich pohonné látky, čím sa táto flotila rýchlo zmenšuje. Rusko navyše dočasne zastavilo lodnú dopravu cez kanál spájajúci rieku Don s Azovským morom, čo by mohlo výrazne ovplyvniť ruský export pšenice z tejto oblasti.

Napriek úspešným ukrajinským útokom je však zatiaľ predčasné hovoriť o zásadnom obrate vo vojne. Ukrajina naďalej čelí akútnemu nedostatku prostriedkov protivzdušnej obrany a zostáva zraniteľná voči ruským útokom balistickými raketami, čo Zelenskyj označuje za poslednú významnú výhodu Moskvy. O vývoji situácie informovala agentúra TASR s odvolaním sa na britskú agentúru Reuters.