Cukru sa ľudovo hovorí „biely jed“ a nová štúdia dala tomuto pomenovaniu ďalšie argumenty. Vedci ho, presnejšie povedané vysokú hladinu cukru v krvi, spojili so zrýchleným starnutím mozgu. Znamená to, že cukor mozog doslova ničí? Pravda je zložitejšia a v mnohom triezvejšia, ako napovedá dramatická prezývka.

Čo zistila nová štúdia

Výskumníci z čínskych univerzít v júli 2026 v časopise Molecular Psychiatry zverejnili analýzu, ktorá spája vyššiu hladinu glukózy v krvi so zrýchleným starnutím mozgu. Kombinovali pritom zobrazovacie, genetické aj biologické dáta a použili metódu, ktorá naznačuje, že nejde len o náhodnú súvislosť, ale že glukóza sa na urýchlenom starnutí mozgu pravdepodobne priamo podieľa.

Podľa autorov sa zvýšená hladina glukózy spájala so siedmimi ochoreniami mozgu, medzi ktoré patria demencia, Alzheimerova choroba, vaskulárna demencia, Parkinsonova choroba, mozgová príhoda, depresia a úzkosť. Zároveň sa spájala s horším kognitívnym výkonom a so zmenšením objemu mozgu vo viacerých oblastiach.

Nie je to len o jednej štúdii

Nová práca nestojí osamotene. Systematický prehľad štúdií upozornil, že nadmerný príjem cukru a vysoká hladina glukózy v krvi sa spájajú s poklesom kognitívnych funkcií a vyšším rizikom demencie, a to aj pri ľuďoch bez cukrovky. Časť výskumu naznačuje, že tieto procesy sa môžu spustiť už okolo 35. roku života. Medzi mechanizmy patria poškodenie drobných ciev, zápal, ukladanie takzvaného beta amyloidu v mozgu aj narušený metabolizmus glukózy. Nie náhodou sa pre Alzheimerovu chorobu niekedy používa aj pojem „cukrovka tretieho typu“.

Prečo je „biely jed“ zavádzajúce

Tu treba zabrzdiť. Glukóza je hlavným palivom mozgu a bez nej by nefungoval, takže cukor doslova jedom nie je. Problémom nie je cukor ako taký, ale jeho nadbytok a najmä dlhodobo vysoká hladina cukru v krvi. Rozdiel je obrovský medzi pohárom sladenej limonády a jablkom, v ktorom je cukor „zabalený“ vo vláknine, ktorá spomaľuje jeho vstrebávanie. Riziko teda súvisí s množstvom a dlhodobým vzorcom stravovania, nie s tým, že by ste si nesmeli dať nikdy nič sladké. Démonizovať každú kocku cukru je rovnako nesprávne ako riziko úplne ignorovať.

A čo sladidlá?

Napadne vám, že riešením je nahradiť cukor sladidlami. Ani to však nie je jasná výhra. Štúdia z roku 2025 v časopise Neurology zistila, že vyššia konzumácia nízkokalorických a nekalorických sladidiel sa tiež spájala s rýchlejším poklesom pamäti a myslenia, čo zodpovedalo približne 1,6 roka navyše v starnutí mozgu. Súvislosť bola silnejšia pri ľuďoch v strednom veku a pri diabetikoch. Jednoduchá výmena cukru za sladidlá teda nie je overeným receptom, skôr sa oplatí znižovať závislosť od sladkej chuti ako takej.

Čo s tým rozumne

Namiesto paniky pomáha zdravý rozum. Obmedzte najmä pridaný cukor a sladené nápoje, stavte na pestrú stravu z celistvých potravín (dobre podložený je stredomorský štýl stravovania) a nezabúdajte na pohyb, ktorý pomáha telu lepšie hospodáriť s cukrom. Ide o dlhodobý vzorec, nie o jeden dezert. Tento text nie je lekárske poradenstvo. Ak máte cukrovku alebo iné zdravotné ťažkosti, riaďte sa odporúčaniami lekára a predpísané lieky nevysadzujte svojvoľne.

Pravda o „bielom jede“ je teda niekde uprostred. Cukor nie je jed, ktorého by ste sa museli desiť, no jeho chronický nadbytok má reálnu biologickú cenu, a ako ukazujú nové zistenia, môže ju platiť aj náš mozog. Kľúčovým slovom nie je strach, ale miera.