Ruský prezident Vladimir Putin odmieta výzvy na mierové rokovania a podľa zdrojov z Kremľa sa chystá na ďalšiu eskaláciu konfliktu. Kým americký prezident Donald Trump hovorí o blížiacom sa mieri, spravodajské služby a experti varujú pred snahou dobiť zvyšok Donbasu. Analytici a český prezident Petr Pavel navyše upozorňujú, že hneď po septembrových voľbách v Rusku hrozí plošná mobilizácia, pričom vylúčené nie sú ani cielené provokácie voči štátom NATO.

Ruský prezident Vladimir Putin odmieta výzvy na mierové rokovania s Kyjevom. Nedávne ukrajinské dronové útoky na ruské ropné rafinérie a prístavy údajne len posilnili jeho odhodlanie pokračovať v boji. Dva zdroje blízke Kremľu sa domnievajú, že Putin bude pravdepodobne ďalej eskalovať tento konflikt, ktorý už trvá piaty rok. Podľa jedného z nich je takýto vývoj vysoko pravdepodobný už v nadchádzajúcich mesiacoch.

Cieľom zostáva Donbas a odmietanie kompromisov

Podľa jedného zo zdrojov sa Putin nevzdáva svojho dlhodobého cieľa dobyť zvyšné časti ukrajinského Donbasu. Ruský líder údajne nedávno rázne pokarhal skupinu poradcov, ktorí navrhovali kompromis založený na prímerí pozdĺž súčasných frontových línií. Druhý zdroj potvrdil, že Putin verí, že Moskva Donbas obsadí už čoskoro.

„Rusko je pripravené na mierové riešenie, má však dostatočné kapacity na to, aby konalo nezávisle a pokračovalo v špeciálnej vojenskej operácii,“

uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v oficiálnej reakcii na žiadosť o vyjadrenie.

Tieto vyjadrenia ostro kontrastujú so slovami amerického prezidenta. Donald Trump v pondelok 6. júla vyhlásil, že Putin chce vojnu ukončiť a riešenie je „bližšie, než si ľudia uvedomujú“. Šéf Bieleho domu sa v stredu 8. júla v tureckej Ankare popri summite NATO stretol so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským, ktorý potvrdil, že spoločne diskutovali o nápadoch, ako sa priblížiť k mieru.

Varovania rozviedky a provokácie voči NATO

Vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ však poznamenal, že tvrdenia o ruskej eskalácii potvrdzujú aj spravodajské správy z Kyjeva. Putin sa podľa nich nepripravuje na mier, ale na ďalšie vojenské kroky. Možné sú nasledovné scenáre:

  • nové masívne vojenské operácie priamo proti Ukrajine,
  • potenciálny útok na inú európsku krajinu.

Ruskí vojenskí experti čoraz častejšie verejne diskutujú o eskalácii vrátane možných útokov na európske ciele, ako sú základne NATO v pobaltských krajinách. Jack Watling z Royal United Services Institute (RUSI), britského think tanku zameraného na obranu a bezpečnosť, uvádza, že Rusko by sa mohlo pokúsiť vyvolať napätie v rámci NATO izolovanými útokmi, porovnateľnými s nedávnym dronovým útokom na Rumunsko.

„Rusi by nemali v úmysle rozpútať vojnu s NATO. Mohlo by to však slúžiť na rozdelenie Aliancie v otázke toho, ako reagovať,“

povedal Watling. Zvýšené napätie by podľa jeho slov mohlo Putinovi pomôcť získať v Rusku politické ospravedlnenie pre zavedenie povinnej vojenskej služby. Niektorí analytici sa domnievajú, že práve tento krok by bol potrebný na úplné obsadenie Donbasu, čomu sa Putin pre politickú nepopularitu od začiatku vojny vyhýbal.

Septembrová mobilizácia na obzore

V podobnom duchu sa vyjadril aj český prezident Petr Pavel. V rozhovore pre britský denník The Telegraph uviedol, že Ukrajina má zhruba dva mesiace na to, aby ukončila vojnu s Ruskom, inak by mohlo dôjsť k masívnej eskalácii. Podľa jeho názoru by ruský prezident totiž mohol bezprostredne po septembrových parlamentných voľbách nariadiť plošnú mobilizáciu.

O vývoji situácie informovala agentúra TASR na základe správ od medzinárodnej agentúry Reuters.