Česká republika odmieta prispieť do nového obrovského balíka vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 70 miliárd eur, ktorý schválili lídri na summite NATO. Rozhodnutie premiéra Andreja Babiša však kritizuje český prezident Petr Pavel, čo naplno odhaľuje hlboké spory na domácej politickej scéne. Praha má okrem toho pretrvávajúci problém s plnením základných obranných záväzkov voči Aliancii.

Česko sa nebude podieľať na vojenskej pomoci vo výške 70 miliárd eur pre Ukrajinu, ktorú v stredu 8. júla na summite v Ankare oznámili členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO), povedal to český premiér Andrej Babiš. Podľa neho je potrebné, aby sa Európa zamerala predovšetkým na vlastné obranné kapacity proti balistickým raketám.

Babišovo odmietnutie a nesúhlas prezidenta

Spojenecké krajiny v Ankare podľa záverečného vyhlásenia prisľúbili, že Kyjevu v roku 2026 poskytnú vojenskú techniku, pomoc a výcvik v obrovskej hodnote 70 miliárd eur. Minimálne rovnakú sumu chcú zachovať aj v budúcom roku. Ukrajine zároveň vyjadrili neochvejnú podporu pri obrane svojej slobody, suverenity a územnej celistvosti.

Babiš uviedol, že každá krajina NATO sa ohľadom tohto balíka vojenskej pomoci pre Kyjev rozhoduje úplne sama.

„Na tejto čiastke sa nebudeme podieľať,“

povedal rázne český premiér novinárom.

Český prezident Petr Pavel, ktorý sa na summite NATO zúčastnil s vlastnou delegáciou po vážnom spore s vládou, naopak, zastáva iný postoj. Podľa serveru iDnes.cz by považoval za správne, aby sa Česká republika (ČR) do ďalšej pomoci Ukrajine zapojila aspoň symbolickou čiastkou.

Premiér Babiš pritom už predtým oznámil, že Česko poskytne len malý jednorazový príspevok do programu PURL, cez ktorý sa nakupujú americké zbrane pre Ukrajinu. Jeho vláda pritom už dávnejšie prisľúbila úplne ukončiť priamu vojenskú podporu pre brániacu sa krajinu.

Problémy s plnením záväzkov a nové ciele

Česko má však problémy nielen s podporou Kyjeva, ale aj so samotnými záväzkami voči Aliancii. Podľa najnovších odhadov NATO zverejnených v utorok 7. júla patrí medzi tri krajiny Aliancie, ktoré v roku 2025 nesplnili predchádzajúci cieľ vynaložiť na obranu aspoň dve percentná hrubého domáceho produktu (HDP). Medzi hriešnikmi figurujú:

  • ČR, ktorá vyčlenila na obranné výdavky len 1,86 percenta,
  • Slovinsko s výdavkami vo výške 1,57 percenta,
  • Albánsko s výdavkami na úrovni 1,48 percenta HDP.

Babiš na záver summitu priznal, že ČR požadované dve percentná zrejme nedosiahne ani tento rok, oficiálnym zámerom je ale splniť ich v budúcom roku.

„Budeme si musieť ujasniť, či to, čo robíme, nie je v rozpore s tým, čo sme sľúbili, aby bol náš záväzok realistický,“

doplnil prezident Pavel s tým, že s vládou bude chcieť bezodkladne rokovať o ďalšom postupe. Poukázal najmä na „určitú nekonzistentnosť“ medzi dlhodobo udržateľným plnením záväzkov voči NATO a aktuálnym štátnym rozpočtom ČR.

Spojenci na minuloročnom summite NATO v Haagu pritom deklarovali, že výrazne zvýšia investície do obrany – z pôvodných dvoch na prísnych päť percent svojho HDP do roku 2035. Toto navýšenie by sa malo prerozdeliť nasledovne:

  • 3,5 percenta by malo ísť priamo na vojenské výdavky,
  • 1,5 percenta má putovať do oblastí súvisiacich s obranou a bezpečnosťou, ako je napríklad kľúčová infraštruktúra.

O rozhodnutiach a sporoch v českej delegácii na summite v Ankare informovala agentúra TASR na základe správy medzinárodnej agentúry Reuters.