Spojené štáty ostro odsúdili najnovší čínsky test medzikontinentálnej balistickej rakety, ktorá dopadla do vôd Tichého oceánu. Odpálenie strely z jadrovej ponorky podľa analytikov dokazuje rastúcu schopnosť Pekingu zasiahnuť americké územie. Kým Washington a krajiny v regióne hovoria o destabilizácii a žiadajú kontrolu zbrojenia, Rusko obhajuje krok ako suverénne právo ázijskej mocnosti.

Spojené štáty v pondelok 6. júla vyjadrili znepokojenie z čínskeho jadrového programu po tom, ako Peking odpálil do Tichého oceánu medzikontinentálnu raketu s cvičnou hlavicou. Pondelkový test sa uskutočnil dva roky po tom, čo Čína vystrelila podobnú balistickú strelu do vôd neďaleko Francúzskej Polynézie. Vtedy išlo o prvý štart takejto rakety nad medzinárodnými vodami za viac než 40 rokov.

Analytici uviedli, že test ukázal rastúcu schopnosť Číny zasiahnuť územie Spojených štátov. Washington pritom považuje ázijskú mocnosť za svojho hlavného rivala napriek snahám o zlepšenie vzťahov počas vlády prezidenta Donalda Trumpa. Hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Tommy Pigott v oficiálnom vyhlásení uviedol:

„V čase, keď Spojené štáty viac než kedykoľvek predtým pracujú na zabránení šíreniu jadrových zbraní, Čína robí opak. Rýchle a netransparentné rozširovanie čínskeho jadrového arzenálu je veľkým dôvodom na obavy pre región aj celý svet.“

Výzvy na kontrolu zbrojenia

Spojené štáty vo februári nechali vypršať platnosť Zmluvy medzi USA a Ruskou federáciou o opatreniach na ďalšie zníženie a obmedzenie strategických útočných zbraní (New START), poslednej významnej dohody o kontrole zbrojenia medzi týmito krajinami. Washington pritom trval na novej zmluve, ktorá by zahŕňala aj Čínu. Tá to však odmietla. Jej jadrový arzenál je síce výrazne menší než ruský, no rýchlo rastie.

Americké ministerstvo zahraničných vecí v tejto súvislosti vyzvalo Peking, aby bezodkladne začal konať a pristúpil k transparentnejšiemu prístupu.

„Vyzývame Peking, aby začal zmysluplné rokovania o kontrole zbrojenia a zaviazal sa k pravidelnému oznamovaciemu mechanizmu pre všetky štarty medzikontinentálnych balistických rakiet a kozmických nosičov,“

uviedol americký rezort diplomacie.

Raketa z ponorky a ohrozenie regiónu

Nový Zéland informoval, že test sa uskutočnil približne dve hodiny po tom, ako Čína oboznámila tichomorské krajiny o plánovanom štarte rakety. Nie je však jasné, či o tom dala vopred vedieť aj USA. Čínske námorníctvo sa bráni tým, že test bol bežnou súčasťou každoročného vojenského výcviku a že príslušné krajiny boli vopred informované.

Pozorovatelia uviedli, že raketa vypustená z jadrovej ponorky pravdepodobne dopadla neďaleko Šalamúnových ostrovov – tichomorského štátu, ktorý v roku 2022 uzavrel s Čínou bezpečnostnú dohodu, ktorú teraz preveruje nová vláda.

Analytik Lyle Morris z Asia Society Policy Institute upozornil, že raketa ukázala, že Čína má čoraz viac iných možností ako len odpaľovanie z pevniny.

„Test tohto rozsahu je významný vo vývoji a naznačuje, že Čína smeruje k oveľa odolnejšej a dlhodobejšej námornej jadrovej odstrašovacej schopnosti. Ukazuje to, že čínske námorníctvo je schopné zasiahnuť Spojené štáty zo základní v blízkosti čínskych vôd,“

zhodnotil bezpečnostný expert.

Medzinárodné reakcie a nové spojenectvá

Ukážka čínskej vojenskej sily sa uskutočnila v rovnaký deň, ako Austrália a Fidži podpísali významnú obrannú dohodu. Ide o súčasť snahy Austrálie získať späť výhodu voči Číne. Hoci analytici pochybovali o priamej súvislosti a uviedli, že takéto testy sa plánujú dlho vopred, medzinárodné reakcie na seba nenechali dlho čakať:

  • Austrálska ministerka zahraničných vecí Penny Wongová označila čínsky test za destabilizujúci pre celý región.
  • Japonsko, ktoré bolo o štarte vopred informované, vyzvalo Peking na prehodnotenie kroku a vyjadrilo vážne obavy z jeho rastúcej vojenskej aktivity.
  • Rusko naopak odpaľovanie rakiet obhajovalo s tým, že ide o suverénne právo Číny a že krajina pre nikoho na svete nepredstavuje hrozbu.

O udalosti informovala agentúra TASR na základe správy agentúry AFP.