Premiér Robert Fico sa na víkendovom referende nezúčastnil, keďže jedna z otázok bola podľa neho namierená priamo proti jeho osobe. Neplatné hlasovanie, ktoré iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati, označil za šírenie nenávisti a zneužitie opatrení prijatých po atentáte. Zmeny v inštitúte referenda nateraz premiér neočakáva, nakoľko na úpravu ústavy nie je v roztrieštenom parlamente dostatočná politická vôľa.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa na sobotnom (4. júla) referende nezúčastnil. Označil to za pochopiteľné, keďže jedna z otázok bola podľa neho namierená priamo proti jeho osobe. Uviedol však, že napriek tomu proti referendu nevyvíjal žiadne aktivity, pretože si ho váži ako najvyššiu formu priamej demokracie. Opozícia referendom podľa neho šírila len nenávisť a zneužila citlivú tému opatrení prijatých po atentáte.

„Účasť na referende by bola ešte nižšia, keby sme aktívne verejnosti vysvetľovali jeho nezmysel,“ napísal premiér na sociálnej sieti. „Opozícia včerajším referendom len šírila nenávisť a zneužila citlivú tému opatrení prijatých po atentáte na moju osobu. Tých istých opatrení, ktoré dnes doživotne užíva bývalá prezidentka SR Zuzana Čaputová, hoci porovnať jej zodpovednosť so zodpovednosťou premiéra je absolútne nemožné,“ doplnil.

Náklady na referendum verzus štátny sviatok

Za smutné označil premiér aj to, že iniciátori referenda obviňujú vládu z financovania národných osláv štátneho sviatku svätých Cyrila a Metoda, hoci na podľa neho nezmyselné referendum išlo 12 miliónov eur zo štátneho rozpočtu.

Fico neskôr na tlačovej konferencii dodal, že Demokrati postavili otázky, ktoré sa dajú vyriešiť obyčajnými zákonmi v parlamente. Na novinársku otázku, či vláda neuvažuje nad zmenami, ktoré by sfunkčnili inštitút referenda, predseda vlády reagoval, že na tie by bola potrebná ústavná zmena.

„Neverím, že by bola vôľa dohodnúť sa na ústavnej zmene. Je zázrak, že sme sa dohodli na definícii manželstva, na dvoch pohlaviach, na nadradenosti slovenského práva nad medzinárodným v otázkach národnej identity,“ reagoval s tým, že v súčasnosti nie je vôľa ani opätovne zaradiť do ústavy ustanovenie o tom, že referendom sa dá skrátiť volebné obdobie. „Budeme asi musieť chvíľku počkať. Dnes je politická scéna tak roztrieštená, že približovanie názorov v zásadných otázkach, ktoré sa týkajú tohto štátu, je veľmi náročné,“ uzavrel.

Kontext

Na referende sa zúčastnilo 16,13 % voličov, čím je neplatné. Voliči v ňom rozhodovali o dvoch otázkach – či súhlasia so zrušením takzvanej doživotnej renty, napríklad pre premiéra, a či súhlasia s obnovením Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry.

Demokrati žiadali v referende pôvodne tri otázky, no otázka o požiadavke skrátiť volebné obdobie napokon nebola jeho predmetom. Prezident SR Peter Pellegrini túto otázku nezaradil, pretože bola podľa neho v rozpore s Ústavou SR.