Únava sa podieľa zhruba na desatine až pätine dopravných nehôd a v noci je jej vplyv najsilnejší. Plechovka energetického nápoja pritom problém nerieši: kofeín dokáže bdelosť len nakrátko požičať, nie vyrobiť. Profesionálni vodiči kamiónov preto stavili na inú kombináciu: ľahké jedlo, veľa vody, kávu vypitú tesne pred krátkym zdriemnutím a predovšetkým železnú disciplínu prestávok.

Tretia hodina ráno, diaľnica je prázdna a monotónna, stierače odmeriavajú čas. Práve v takýchto chvíľach vzniká väčšina nehôd spôsobených ospalosťou. Kamionista, ktorý má v tachografe tisíce nočných hodín, však zvyčajne nesiaha po treťom energetickom nápoji. Vie totiž niečo, čo si mnohí sviatoční noční jazdci neuvedomujú: proti spánkovému dlhu sa nedá piť, dá sa len spať. Otázka teda neznie, či energeťáky fungujú, ale na čo vlastne stačia a čím ich skúsení profesionáli dopĺňajú.

Nočný súper, ktorého nevidno

Podľa európskych odhadov stojí únava za približne 10 až 20 percentami dopravných nehôd, pričom skutočné číslo môže byť aj vyššie, pretože ospalosť sa po nehode dokazuje oveľa ťažšie ako alkohol. Odborníci zároveň pripomínajú, že človek, ktorý je hore 17 hodín, reaguje porovnateľne ako vodič s pol promile alkoholu v krvi. V rozsiahlom európskom prieskume Nadácie VINCI Autoroutes navyše každý štvrtý vodič priznal, že za volantom už na pár sekúnd zaspal. Nočná jazda tieto riziká násobí: telo je biologicky nastavené na spánok a bdelosť prirodzene klesá najmä medzi polnocou a šiestou ránom.

Kofeín funguje, zázrak nečakajte

Povesť energetických nápojov ako nefunkčného triku je pravdivá len spolovice. Ich účinnou látkou je kofeín a ten podľa laboratórnych štúdií britského spánkového výskumníka Jamesa Horna a jeho kolegov skutočne znižuje ospalosť: dávka 200 miligramov výrazne obmedzila počet vybočení z pruhu u nevyspatých vodičov v simulátore. Tá istá séria experimentov však ukázala aj hranicu. U vodičov po úplne prebdenej noci bola ospalosť taká silná, že jazdu museli po hodine ukončiť aj napriek kofeínu. Slovenskí lekári preto varujú, že povzbudzujúce látky únavu iba dočasne prekryjú a tá sa potom môže vrátiť náhle, bez varovania, v podobe mikrospánku.

Dôležité sú aj dávky. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín považuje za bezpečnú jednorazovú dávku do 200 miligramov kofeínu a do 400 miligramov za deň. Bežná 250 mililitrová plechovka energetického nápoja obsahuje približne 80 miligramov kofeínu, teda zhruba toľko ako jedno espresso. Kto do seba v noci naleje štyri či päť plechoviek, bezpečný limit hravo prekročí, pridá si k tomu poriadnu dávku cukru a aj tak si nekúpi viac než pár hodín odloženej únavy.

Trik profesionálov: káva vypitá pred spánkom

Znie to nelogicky, ale najúčinnejšia kombinácia, akú výskum pozná, je vypiť kávu a hneď si ľahnúť. Kofeín začína naplno pôsobiť zhruba po 20 až 30 minútach, takže krátke zdriemnutie do 15 minút stihne odbúrať časť ospalosti skôr, ako látka nastúpi. V experimente Loughboroughskej univerzity táto kombinácia potlačila výpadky pozornosti výrazne lepšie ako samotný kofeín. Presne tento postup odporúčajú dopravné kampane vodičom na odpočívadlách.

Že kofeín v rukách profesionálov naozaj čosi zmôže, naznačuje aj štúdia v časopise BMJ, ktorá porovnala vyše tisíc austrálskych diaľkových vodičov kamiónov. Tí, ktorí cielene používali kofeín v akejkoľvek podobe (káva, čaj, tablety aj energetické nápoje), mali výrazne nižšie riziko nehody než ich kolegovia bez kofeínu. Hlavná autorka Lisa Sharwoodová však výsledok sprevádzala jasným dovetkom: káva ani energetické nápoje nenahrádzajú potrebu spánku a fungujú len ako doplnok premysleného režimu odpočinku.

Ťažký obed uspáva spoľahlivejšie ako tma

Menej známym zabijakom bdelosti je tanier. Ospalosť po jedle, odborne postprandiálna somnolencia, vrcholí jednu až dve hodiny po jedle a je tým silnejšia, čím je porcia väčšia a kalorickejšia. Simulátorové testy monotónnej jazdy ukázali, že po výdatnom obede robia vodiči viac chýb ako po ľahkom. Skúsení kamionisti preto vyprážané jedlo z pumpy pred nočnou etapou vynechávajú a namiesto jedného veľkého jedla jedia menšie porcie s bielkovinami, zeleninou a vlákninou. Brazílska štúdia medzi vodičmi kamiónov publikovaná v časopise Nutrition zistila, že vodiči so striedmou, pestrou stravou hlásili výrazne nižšiu ospalosť než tí, ktorí sa stravovali ťažko a nepravidelne. K tomu patrí aj obyčajná voda: dehydratácia únavu prehlbuje, a preto majú profesionáli v kabíne skôr fľaše s vodou než batériu plechoviek.

Najsilnejšia káva nič nezmôže bez prestávok

Skutočným tajomstvom profesionálov však nie je žiadny nápoj, ale režim. Kamionistom v EÚ prikazuje európske nariadenie po štyroch a pol hodinách jazdy najmenej 45 minútovú prestávku, denný čas jazdy obmedzuje spravidla na 9 hodín a medzi zmenami vyžaduje minimálne 11 hodín odpočinku. Tieto pravidlá nevznikli pre šikanovanie dopravcov, ale preto, že únava vodičov patrí medzi hlavné príčiny ťažkých nehôd. Bežný vodič na dovolenkovej trase pritom nemá tachograf, ktorý by ho k zastaveniu donútil, a práve preto sa nočným mikrospánkom stáva ľahšou korisťou než profesionál.

Odpoveď na otázku z titulku je teda menej efektná, než by sa páčilo výrobcom nápojov. Kamionisti v noci nezaspávajú nie preto, že by poznali zázračný elixír, ale preto, že s únavou narábajú ako s technickým parametrom: spia pred cestou, jedia ľahko, pijú vodu, kofeín dávkujú premyslene a keď telo signalizuje spánok, zastavia. Energetický nápoj môže byť poslednou záchrannou brzdou na cestu k najbližšiemu odpočívadlu. Kto ho používa ako palivo na celú noc, hazarduje so životom svojím aj cudzím.