Litva sa rázne pripravuje na historickú zmenu svojej národnej bezpečnostnej politiky. Prezident Gitanas Nauséda po rokovaniach s politickými lídrami oznámil, že v parlamente panuje takmer absolútna zhoda na vyškrtnutí zákazu jadrových zbraní z ústavy. Krajina, ktorá patrí k najaktívnejším podporovateľom Ukrajiny, chce týmto radikálnym krokom odstrašiť susedné Rusko a stať sa plnohodnotným partnerom v rámci európskeho jadrového dáždnika.

Čo je dôležité

  • Ústavná zmena: Litva plánuje úplne zrušiť článok ústavy, ktorý na jej území zakazuje zbrane hromadného ničenia.
  • Jednotný postoj: Zrušenie zákazu podporujú takmer všetky parlamentné strany, považujú ho za zastaraný.
  • Ochrana pred Ruskom: Krok má slúžiť ako hlavný prostriedok jadrového odstrašenia voči agresívnemu susedovi.
  • Americký arzenál: Krajina už v minulosti prejavila otvorený záujem o umiestnenie amerických jadrových zbraní na svojom území.

Zastaraný zákaz pôjde do koša

Diskusie o prítomnosti najničivejších zbraní na východnom krídle Aliancie naberajú na obrátkach. Litovský prezident Gitanas Nauséda potvrdil, že politická scéna v krajine je v tejto citlivej otázke mimoriadne zjednotená. Na mušku si vzali konkrétny článok 137 litovskej ústavy, ktorý doteraz striktne zakazoval prítomnosť zbraní hromadného ničenia a zahraničných vojenských základní na území štátu.

Podľa hlavy štátu sa už čoskoro začne v parlamente oficiálna debata o jeho odstránení z najvyššieho zákona štátu.

„Názory boli prakticky jednomyseľné. Takmer všetci predsedovia parlamentných strán vyjadrili názor, že článok 137 je už zastaraný a nemal by sa len novelizovať, ale úplne zrušiť.“

vyhlásil po stretnutí s lídrami Nauséda.

Koniec šedej zóny v Aliancii

Litovská vláda, ktorá sa radí medzi najhlasnejších spojencov bojujúcej Ukrajiny, sa netají tým, že by na svojom území rada videla americké jadrové hlavice. Hlavným motívom je odstrašenie Ruska, s ktorým krajina zdieľa hranicu prostredníctvom militarizovanej Kaliningradskej oblasti.

Litva už podľa prezidenta odmieta zostávať v takzvanej šedej zóne Severoatlantickej aliancie (NATO). Doteraz patrila k menšine členských štátov, ktoré si vlastnou legislatívou zakazovali jadrové zbrane na svojom území. Podobný krok nedávno urobilo aj Fínsko, ktoré svoj zákaz zrušilo v júni tohto roka.

„Ako členovia NATO máme právo, povinnosť aj túžbu byť plnoprávnymi a rovnocennými členmi tejto organizácie. Hlavným prostriedkom odstrašenia je jadrové odstrašenie.“

doplnil nekompromisný postoj krajiny predseda litovského parlamentu Juozas Olekas.

Presun na východné krídlo?

Ambície pobaltskej republiky korenšpondujú so širšími strategickými úvahami Západu. Spojené štáty podľa nedávnych informácií na najvyššej úrovni diskutujú o možnostiach nasadenia jadrových zbraní priamo na východné krídlo NATO.

V súčasnosti je americký jadrový arzenál v Európe rozmiestnený len vo vybraných západných a južných krajinách – konkrétne v Británii, Nemecku, Taliansku, Turecku, Belgicku a Holandsku. Zrušenie litovského ústavného zákazu by tak mohlo otvoriť dvere k historickému presunu týchto kapacít bližšie k ruským hraniciam.