Extrémne letné teploty nepoľavujú a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) bije na poplach. Hoci sa mnohé preventívne opatrenia v boji s horúčavami už v minulosti osvedčili, viac ako polovica európskych štátov stále nemá pripravený komplexný akčný plán. Zatiaľ čo metropoly ako Barcelona či Paríž zavádzajú inovatívne krízové riešenia, odborníci varujú, že nadchádzajúce letá budú ešte pekelnejšie a vyzývajú ľudí na dodržiavanie základných pravidiel sebaochrany.

Čo je dôležité

  • Chýbajúca pripravenosť: Viac ako polovica krajín v Európe nemá podľa zdravotníckej agentúry OSN zavedený komplexný plán na ochranu zdravia pred horúčavami.
  • Inšpirácia z metropol: Barcelona otvára stovky klimatizovaných útočísk, Paríž aktívne kontroluje seniorov a Taliansko zakazuje prácu vonku.
  • Osobná prevencia: WHO odporúča zatiahnuť žalúzie, piť čistú vodu ešte pred pocitom smädu a vyhýbať sa kofeínu či alkoholu.
  • Krízové stretnutie: Pre zhoršujúcu sa situáciu zvoláva WHO na 6. júla mimoriadne rokovanie európskych koordinátorov.

Ako sa bránia európske mestá

Zmena klímy si vyžaduje okamžitú adaptáciu a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) poukazuje na to, že každé európske mesto by už dnes malo mať vlastnú verziu opatrení. Regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge predstavil niekoľko úspešných modelov z praxe, ktoré pomáhajú zmierňovať dopady extrémnych teplôt na obyvateľstvo.

Ukážkovým príkladom je Barcelona. Španielska metropola počas aktuálneho leta rozšírila svoju sieť klimatizovaných útočísk na viac ako 500 lokalít. Pred horúčavami sa tak ľudia môžu ukryť v knižniciach, občianskych centrách, parkoch či dokonca v lekárňach.

Francúzsky Paríž stavil na cielenú ochranu najzraniteľnejších. Mesto aktivovalo špeciálny systém evidencie, prostredníctvom ktorého úrady a sociálne služby proaktívne kontaktujú starších ľudí a overujú ich zdravotný stav. Na zníženie tlaku na záchranné zložky radnica dokonca obmedzila predaj alkoholu na verejných priestranstvách. Radikálny prístup zvolili aj v niektorých regiónoch Talianska, kde úrady úplne zakázali prácu vonku počas najteplejších hodín dňa, pričom zamestnancom garantovali náhradu ušetreného príjmu zo strany štátu.

Základné pravidlá pre každého

Odborníci z WHO však pripomínajú, že ochrana zdravia začína už v obývačke. Keďže klimatizácia nie je v európskych domácnostiach zďaleka štandardom, absolútnym základom je zatiahnutie žalúzií a závesov, čím sa zabráni prenikaniu sálavého tepla do interiéru.

Kritický je pitný režim. Organizácia prízvukuje, že vodu treba piť priebežne, ešte predtým, ako sa dostaví pocit smädu. Úplným tabu by počas horúčav mali byť sladené nápoje, alkohol a kofeín, ktoré organizmus odvodňujú. Dôležité je tiež vyhýbať sa pobytu na poludňajšom slnku a pravidelne kontrolovať svojich starších príbuzných či osamelých susedov.

Štatistiky sú totiž neúprosné. Približne 60 percent hospitalizácií počas aktuálnych vĺn horúčav tvoria seniori vo veku 75 a viac rokov, pričom mnohým z týchto kolapsov sa dalo vhodnou prevenciou zabrániť.

Budúcnosť prinesie ešte väčšie extrémy

Význam prevencie podčiarkol Hans Kluge pohľadom do nedávnej minulosti. Upozornil, že ak by sa nezaviedli ochranné opatrenia, počet obetí horúčav v Európe by bol už pred tromi rokmi – v kritickom roku 2023 – vyšší o hrozivých 80 percent. V kategórii ľudí nad 80 rokov by sa počet úmrtí dokonca zdvojnásobil. Práve systémy včasného varovania a osvetové kampane sú podľa OSN kľúčom k záchrane životov.

Zdravotnícka agentúra otvorene varuje, že nadchádzajúce letá budú ešte teplejšie. Regionálny úrad WHO pre Európu preto na pondelok 6. júla inicioval mimoriadne krízové stretnutie národných koordinátorov zo všetkých členských štátov.

„Budeme hľadať odpovede na tri otázky: Čo sme sa z tejto vlny horúčav poučili, sme pripravení na ďalšiu a ako môže Regionálny úrad WHO pre Európu ešte viac pomôcť.“

uzavrel Kluge pred blížiacim sa kľúčovým summitom.