Európa horí a čelí smrteľným následkom extrémnych teplôt. Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bije na poplach a upozorňuje, že aktuálna vlna horúčav si na starom kontinente vyžiadala už stovky obetí nad bežný priemer. Klimatická kríza mení Európu na najrýchlejšie sa otepľujúci kontinent, kde lokálne kolabujú energetické siete, zatvárajú sa školy a z extrémov sa stáva nová, desivá norma.

Čo je dôležité

  • Smrtiace horúčavy: Od 21. júna zaznamenali v Európe vyše 1300 nadmerných úmrtí spojených s extrémnym teplom.
  • Rekordné otepľovanie: Európsky kontinent sa zohrieva dvakrát rýchlejšie, než je celosvetový priemer.
  • Ohrozené milióny: Aktuálne žije v takzvanom tepelnom strese približne 150 miliónov ľudí.
  • Nová norma: Extrémy, ktoré sa kedysi objavovali len raz za generáciu, dnes udierajú takmer každý rok.

Z extrémov sa stáva každoročná realita

Európa prežíva jedno z najťažších klimatických období vo svojej modernej histórii. Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus varuje pred devastačnými dopadmi extrémneho tepla nielen na ľudské zdravie, ale aj na kľúčovú infraštruktúru štátov.

„Od 21. júna bolo zaznamenaných viac ako 1300 úmrtí nad očakávaným priemerom, ktoré sa spájajú s vysokými teplotami v Európe. Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na Zemi, zohrieva sa dvojnásobne rýchlejšie, ako je globálny priemer.“

uviedol šéf WHO s tým, že následky tohto prudkého otepľovania už reálne paralyzujú chod spoločnosti. Podľa jeho slov žije práve teraz zhruba 150 miliónov ľudí v tepelnom strese, pričom horúčavy si vynútili lokálne zatváranie škôl a extrémny dopyt po chladení privádza energetické siete na pokraj kolapsu.

Tichý zabijak a nepripravená infraštruktúra

Len v uplynulom týždni prepisovali vlny horúčav historické tabuľky vo viacerých európskych krajinách. V Nemecku, Poľsku či v susednej Českej republike sa teploty šplhali až k magickej hranici 40 stupňov Celzia. Odborníci z WHO pritom zdôrazňujú jeden zásadný problém – európske domovy, pracoviská ani školské zariadenia historicky neboli stavané na zvládanie takýchto extrémov.

„V dôsledku klimatických zmien a globálneho otepľovania sa fenomén vlny horúčav, ktorá sa vyskytovala ‚raz za generáciu‘, v súčasnosti objavuje takmer každý rok. Dostali sme varovanie.“

skonštatoval rázne Ghebreyesus. Teplotný stres označil za „tichého zabijaka“, ktorý si podľa jeho odhadov celosvetovo vyžiada životy až 500-tisíc ľudí ročne. Najtragickejším faktom na tejto štatistike však zostáva, že mnohým z týchto úmrtí by sa dalo pri lepšej prevencii a prispôsobení sa novým klimatickým podmienkam úspešne predísť.