Referendá o predčasných voľbách sa na Slovensku zmenili z nástroja priamej demokracie na zbraň v bežnom straníckom súboji. Politológom sa nepozdáva, že politici tento inštitút čoraz častejšie využívajú len na zviditeľnenie a mobilizáciu vlastných voličov. Kým parlament aktuálne zaplavujú návrhy na zmenu ústavy, odborníci varujú pred rizikom permanentnej volebnej kampane.

Čo je dôležité

  • Politická zbraň: Referendum slúži politikom ako nástroj na dlhodobé udržiavanie témy v spoločnosti, na rozdiel od rýchleho odvolávania v parlamente.
  • História neúspechov: Od roku 1994 Slovensko zažilo viacero pokusov o predčasné voľby cez referendum, všetky pre nízku účasť alebo protiústavnosť zlyhali.
  • Aktuálne návrhy: Zmenu ústavy, ktorá by takéto referendum povolila, aktuálne presadzujú koaličný Hlas-SD, opozičné Hnutie Slovensko aj ministerstvo spravodlivosti.
  • Hodnotenie odborníka: Politológ Branislav Dolný preferuje vládny návrh z dielne ministerstva, pretože obsahuje poistky proti zneužívaniu.

Mesiace kampane namiesto rýchleho hlasovania

Inštitút referenda by mal slúžiť občanom, no v slovenskej realite sa stal skôr marketingovým nástrojom politických strán. Podľa politológa Branislava Dolného z Univerzity Komenského v Bratislave je celá téma referenda o skrátení volebného obdobia silne spolitizovaná.

Odpoveď na otázku, prečo opozičné strany radšej zbierajú podpisy pod referendum, než by sa pokúsili odvolať vládu priamo v parlamente, je podľa neho pragmatická. Ide o čas a pozornosť voličov.

„Referendum ako také ponúka lepší nástroj, ako uchopiť a kontrolovať politickú tému na oveľa dlhší čas. Pokiaľ chcete ako poslanci odvolať vládu, máte možnosť dať návrh na vyslovenie nedôvery. Toto však trvá niekoľko týždňov, to rokovanie ľudí až tak neosloví, téma veľmi rýchlo odznie. Pokiaľ na to idete prostredníctvom referenda, tak to trvá dlhšie. Je to niekoľkomesačný proces.“

História plná fiask a zlyhaní

Téma ľudového hlasovania o osude vlády nie je na slovenskej politickej scéne žiadnou novinkou. Objavuje sa už od 90. rokov, no doteraz ani jeden pokus nepriniesol úspešný a platný výsledok.

  • 1994: Prvý pokus inicioval šéf HZDS Vladimír Mečiar. Vtedajší prezident Michal Kováč ho však pre nedostatok podpisov nevypísal. Krízu nakoniec vyriešila dohoda parlamentu na predčasných voľbách.
  • 2000 a 2004: Ďalšie referendá (najprv iniciované HZDS, neskôr odborármi s podporou strany Smer) stroskotali na drasticky nízkej účasti, ktorá sa pohybovala len okolo 20 percent.
  • 2021: Iniciatívu vtedajšej opozície na čele so stranou Smer-SD zastavila prezidentka Zuzana Čaputová. Ústavný súd SR následne rozhodol, že takáto otázka nie je v súlade s ústavou.
  • 2023: Smer inicioval referendum o samotnej zmene ústavy, aby sa predčasné voľby dali vyvolať referendom. Aj tento pokus stroskotal na nízkej účasti a bol neplatný.

Preteky v zmene ústavy

Po rozhodnutí ústavného súdu sa na politickej scéne roztrhlo vrece s návrhmi, ako túto možnosť do Ústavy SR definitívne ukotviť. V súčasnosti je na stole hneď niekoľko riešení od rôznych politických táborov.

Kým opozičné Hnutie Slovensko má svoju úpravu v parlamente už od augusta minulého roka, na septembrovú schôdzu plánuje vlastný návrh predložiť aj koaličný Hlas-SD. Do hry navyše vstúpilo aj ministerstvo spravodlivosti, ktoré v máji predložilo do pripomienkového konania vlastnú víziu, ako odvolať parlament pred uplynutím jeho mandátu.

Hrozba permanentnej kampane

Podľa Branislava Dolného Slovensko takúto zmenu ústavy životne nepotrebuje, no ak sa ju politici rozhodnú prijať, kľúčové budú detaily. Dôležité je nastaviť pravidlá tak, aby sa z referenda nestal nástroj na permanentnú a nekonečnú predvolebnú kampaň zhrdnutej opozície.

V tomto kontexte odborník hodnotí pozitívnejšie prístup rezortu spravodlivosti v porovnaní s návrhom strany Hlas-SD, keďže vládny návrh obsahuje viaceré nevyhnutné časové obmedzenia a poistky.

„Iniciatívu ministerstva spravodlivosti by som videl ako lepšie riešenie ako len tak do ústavy zaviesť jednoduché ustanovenie, že aj referendom môžeme skracovať volebné obdobie.“

uzavrel politológ.