Potvrdenie prvého prípadu eboly vo Francúzsku vyvolalo v Európe pochopiteľné obavy, no najvyššie zdravotnícke kapacity situáciu upokojujú. Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus ubezpečil verejnosť, že riziko celosvetového rozšírenia tohto smrtiaceho vírusu zostáva naďalej veľmi nízke. Prípad nakazeného lekára, ktorý sa vrátil z misie v Afrike, je však tvrdou pripomienkou obrovského nebezpečenstva, ktorému denne čelia zdravotníci v prvej línii.

Čo je dôležité

  • WHO tlmí paniku: Napriek importu nákazy do Európy nie je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie dôvod na globálne obavy.
  • Nakazený lekár: Vo Francúzsku diagnostikovali ebolu u zdravotníka, ktorý pomáhal v Konžskej demokratickej republike (KDR).
  • Riziko pre záchranárov: Pri aktuálnej epidémii sa nakazilo už takmer 80 zdravotníckych pracovníkov.
  • Kmeň bez lieku: Epidémiu spôsobuje vzácny kmeň Bundibugyo, na ktorý nezaberajú existujúce vakcíny a má 25-percentnú smrtnosť.

Európe podľa WHO globálna epidémia nehrozí

Odkedy Francúzsko oznámilo prvý potvrdený prípad eboly na svojom území, zraky sveta sa upreli na Ženevu. Nakazeným je lekár, ktorý pricestoval z Konžskej demokratickej republiky (KDR), kde momentálne zúri rozsiahla epidémia. Ide vôbec o prvý zachytený prípad tejto smrteľnej hemoragickej horúčky mimo afrického kontinentu počas súčasnej vlny nákazy, ktorá už stihla presiahnuť aj do susednej Ugandy.

Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus však vo svojom vyhlásení rázne odmietol katastrofické scenáre. Uviedol, že v súvislosti s importovaným prípadom vo Francúzsku nie je absolútne žiadny dôvod na paniku. Riziko pre zvyšok sveta podľa neho naďalej zostáva na veľmi nízkej úrovni. Na upokojenie situácie pridal aj historický kontext – zatiaľ čo v Afrike rátajú prípady eboly za posledné polstoročie na tisíce, mimo afrického kontinentu ich za rovnaké obdobie zaznamenali menej ako tridsať.

Vysoká daň pre ľudí v prvej línii

Pacientom vo Francúzsku je lekár, ktorý v Afrike nasadzoval vlastný život. Podľa dostupných informácií spolupracoval s mimovládnou organizáciou Aliancia pre medzinárodnú lekársku akciu (ALIMA). Tento prípad slúži podľa šéfa WHO ako mrazivá pripomienka rizík, ktorým čelia obetaví ľudia stojaci priamo v epicentre nákazy.

„Nakazených bolo takmer 80 zdravotníckych pracovníkov, čo zdôrazňuje riziká, ktorým čelia, a dôležitosť posilnenia prevencie a kontroly infekcií.“

zdôraznil Tedros a upozornil na nutnosť lepšej ochrany personálu, ktorý s vírusom denne prichádza do styku.

Smrtiaci kmeň a bezmocnosť vedy

Kríza v Konžskej demokratickej republike je mimoriadne vážna. V poradí už 17. epidémia eboly v tejto krajine prepukla v polovici mája po sérii nevysvetlených úmrtí v provincii Ituri na východe krajiny. Podľa najnovších štatistík vírusu podľahlo už 267 ľudí z celkového počtu viac ako 1000 nakazených, čo predstavuje hrozivú smrtnosť na úrovni približne 25 percent.

Situáciu dramaticky zhoršuje fakt, že túto konkrétnu epidémiu vyvolal vzácny kmeň vírusu známy ako Bundibugyo. Moderná medicína je voči nemu zatiaľ bezmocná – neexistuje naň žiadna schválená špecifická liečba a nezaberajú ani dostupné vakcíny. Tie boli totiž vyvinuté tak, aby účinkovali výlučne proti kmeňu Zair, ktorý spôsoboval predchádzajúce masívne epidémie. Aj z tohto dôvodu musela WHO vyhlásiť stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu.