Stredoamerický Honduras spája sily s Ukrajinou v nečakanom vojensko-technologickom obchode. Krajina, ktorú dlhodobo sužuje brutálne násilie drogových kartelov, plánuje na stráženie svojich hraníc nakúpiť vyspelé ukrajinské drony preverené priamo na bojisku. Nový prezident Nasry Asfura chce touto špičkovou technikou definitívne potlačiť organizovaný zločin a nevylučuje ani jej využitie v poľnohospodárstve.

Čo je dôležité

  • Nečakaný nákup: Honduras plánuje chrániť svoje hranice pred drogovými kartelmi pomocou osvedčených dronov z Ukrajiny.
  • Dohoda v Kyjeve: Nový honduraský prezident Nasry Asfura o nákupe vojenskej techniky osobne rokoval s Volodymyrom Zelenským.
  • Krvavé masakre: Stredoamerická krajina len v máji zažila útoky s 25 obeťami, pri ktorých gangy strieľali aj na policajtov.
  • Nová politická éra: Nákup techniky prichádza s nástupom prezidenta Asfuru, ktorý je blízkym spojencom amerického lídra Donalda Trumpa.

Ukrajinské technológie pre strednú Ameriku

Skúsenosti z neľútostnej obrannej vojny proti Rusku posúvajú Ukrajinu do pozície dôležitého exportéra špičkových bezpilotných technológií. Počas nedávnej návštevy v Kyjeve ponúkol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj honduraskému náprotivku prehĺbenie bezpečnostnej spolupráce, ktorej jadrom je práve dodávka moderných vojenských dronov.

Honduraská hlava štátu Nasry Asfura o tieto stroje prejavila mimoriadny záujem. Obchod oficiálne potvrdil aj na zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie amerických štátov v Paname.

„Hovoríme o dronoch, ktoré majú chrániť a účinne strážiť naše hranice a bojovať proti organizovanému zločinu pomocou špičkovej techniky.“

uviedol Asfura pred diplomatmi a dodal, že okrem bezpečnostného nasadenia by stroje našli široké uplatnenie aj pri monitorovaní a podpore poľnohospodárstva.

Krvavá daň drogových kartelov

Nasadenie vojenských dronov na hraniciach nie je zo strany Hondurasu žiadnym rozmarom, ale otázkou prežitia. Krajina dlhodobo bojuje s extrémnou kriminalitou, ktorú majú na svedomí mocné drogové gangy a organizované pašerácke skupiny. Len v máji otriasli štátom dva mimoriadne brutálne útoky, pri ktorých prišlo o život 25 ľudí.

Pri prvom masakri na plantáži na severe krajiny chladnokrvne zastrelili 19 pracovníkov. Zvyšné obete pochádzajú z radov polície. Šiestich mužov zákona popravili pri prestrelke ozbrojenci neďaleko hraníc s Guatemalou, pričom išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o členov narco-kartelu. Hoci sa počet vrážd podľa medzinárodných štatistík v posledných rokoch mierne znížil, stále sa drží na alarmujúcej úrovni 24 vrážd na 100-tisíc obyvateľov – čo je takmer štvornásobok celosvetového priemeru.

Tvrdá ruka, Trump a kritika aktivistov

Boj proti organizovanému zločinu má však v Hondurase aj svoju odvrátenú tvár. Ľudskoprávne organizácie stredoamerický štát ostro kritizujú za jeho silne militarizovaný prístup, ktorý podľa aktivistov viedol k systematickému porušovaniu ľudských práv vrátane mučenia, násilných zmiznutí a mimosúdnych popráv.

Krajina sa pritom len v januári 2026 vymanila z dlhotrvajúceho stavu bezpečnostnej pohotovosti, ktorý trval celú predchádzajúcu štvorročnicu. Ukončenie tohto stavu súvisí so slávnostnou inauguráciou prezidenta Nasryho Asfuru. Ten do úradu nastúpil s povesťou blízkeho politického spojenca staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý ho v novembrových voľbách aj verejne podporil.