Izraelská armáda dostala od premiéra Benjamina Netanjahua absolútnu voľnosť na akékoľvek zásahy v južnom Libanone. Kým Izrael hovorí o nevyhnutnej obrane svojho severného územia a neobmedzených vojenských operáciách, libanonské úrady rátajú obete už v tisícoch a materiálne škody v miliardách dolárov. Vodca hnutia Hizballáh medzitým ostro odmieta existenciu nárazníkovej bezpečnostnej zóny, čo naznačuje ďalšie eskalovanie krvavého blízkovýchodného konfliktu.

Čo je dôležité

  • Voľné ruky pre armádu: Benjamin Netanjahu udelil vojakom plnú slobodu konať proti akejkoľvek priamej hrozbe v južnom Libanone.
  • Odpor Hizballáhu: Vodca hnutia Naím Kásim rázne odmieta akceptovať desaťkilometrovú izraelskú bezpečnostnú zónu na libanonskom území.
  • Spúšťač konfliktu: Vojna naplno vypukla začiatkom marca po zabití iránskeho najvyššieho vodcu, na čo Hizballáh reagoval raketovými útokmi.
  • Katastrofálne následky: Od marca zomrelo viac ako 4 100 ľudí, vyše milióna prišlo o domovy a škody na budovách presiahli miliardu dolárov.

Zelená pre vojakov a žiadne obmedzenia

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu potvrdil tvrdý a nekompromisný vojenský postoj voči hrozbám prichádzajúcim spoza severnej hranice. Vo svojom pondelkovom vyhlásení dal jasne najavo, že ozbrojené sily Izraela majú na území južného Libanonu absolútne rozviazané ruky a zostanú tam nasadené tak dlho, ako to bude bezpečnostná situácia vyžadovať.

„Moje pokyny pre izraelské obranné sily, ako aj pokyny ministra obrany, sú jasné a nezmenili sa. Naši vojaci v južnom Libanone majú úplnú voľnosť konania na odvrátenie akejkoľvek priamej alebo vznikajúcej hrozby voči nim alebo voči obyvateľom severu. Armáda nemá v tejto veci žiadne obmedzenia.“

Na tieto vyhlásenia okamžite reagoval vodca militantného hnutia Hizballáh Naím Kásim. Ten verejne a ostro odmietol akékoľvek zachovanie izraelskej bezpečnostnej zóny, ktorá v súčasnosti siaha približne desať kilometrov hlboko do libanonského vnútrozemia pozdĺž spoločných hraníc.

Libanon v troskách počíta mŕtvych

Súčasná ničivá fáza konfliktu odštartovala začiatkom marca. Hizballáh, ktorý je kľúčovým spojencom Teheránu, zatiahol Libanon do vojny po tom, čo v reakcii na zabitie iránskeho najvyššieho vodcu začal s masívnym odpaľovaním rakiet na územie Izraela. Odvtedy sa situácia v regióne zmenila na humanitárnu a ekonomickú katastrofu.

Rozsah skazy potvrdzujú aj najnovšie dáta. Podľa prieskumu, ktorý spoločne vypracovali rozvojový program OSN (UNDP) a libanonské Národné centrum pre vedecký výskum (CNRS), sa priame škody na budovách v južnom Libanone odhadujú na približne 1,38 miliardy dolárov. Ešte desivejšie sú však ľudské straty. Samotné libanonské úrady uvádzajú, že izraelské vojenské útoky od 2. marca zabili už viac než 4 100 ľudí a ďalšieho vyše milióna obyvateľov neľútostne vyhnali z ich domovov.