Príde to často nečakane. Človek si chce v stredu večer odskočiť na pivo s niekým novým a zistí, že nemá komu napísať. Kalendár má plný pracovných hovorov, no obed si dáva sám pri notebooku a posledného blízkeho priateľa spoznal kdesi na výške. Nie je v tom sám. Tvorba priateľstiev po tridsiatke jednoducho prestáva fungovať tak ľahko ako predtým a domáca kancelária to ešte zhoršuje.

Že nejde o súkromný pocit, ale o spoločenský jav, potvrdzujú aj odborníci. Americký hlavný hygienik (Surgeon General) Vivek Murthy v roku 2023 vydal správu o epidémii osamelosti, podľa ktorej približne polovica dospelých v USA zažíva osamelosť a nedostatok sociálnych väzieb zvyšuje riziko predčasného úmrtia na úroveň porovnateľnú s každodenným fajčením. Osamelosť sa spája aj s vyšším rizikom srdcovocievnych ochorení, demencie a depresie. Otázka teda nie je, či na priateľstvách záleží, ale ako si ich v dospelosti vytvoriť.

Prečo to po tridsiatke nejde samo

Tajomstvo školských priateľstiev nebolo v tom, že sme boli mladší a otvorenejší. Bolo v štruktúre. Škola, internát aj prvé zamestnanie nás každý deň dávali do blízkosti tých istých ľudí, opakovane a v uvoľnenom prostredí. Práve táto kombinácia, teda blízkosť, opakovanie a možnosť poľaviť v ostražitosti, vytvára priateľstvá takmer sama.

Koľko času to vyžaduje, vyčíslil výskum profesora komunikácie Jeffreyho Halla z Kansaskej univerzity. Podľa neho trvá zhruba 50 hodín spoločne stráveného času, kým sa zo známeho stane bežný priateľ, okolo 90 hodín na posun k priateľovi a viac ako 200 hodín, kým niekoho považujeme za blízkeho priateľa. Kľúčové však je, čo sa do tých hodín počíta. Spoločná práca sa ráta oveľa menej a správy či sociálne siete nové priateľstvá takmer netvoria. Funguje hlavne osobný čas pri spoločnej aktivite.

Tu sa ukazuje, prečo home office tak izoluje. Aj keď s kolegami denne komunikujeme cez obrazovku, chýba neformálny čas pri káve, obede či po porade, ktorý kedysi z kolegov robil kamarátov. Hodiny odpracované online sa do priateľského účtu jednoducho nezarátavajú.

Tajomstvo je opakovanie, nie jednorazové akcie

Z toho vyplýva najdôležitejšia rada. Jednorazové akcie, kam prídete medzi cudzích ľudí a už ich nikdy neuvidíte, priateľstvá netvoria. Funguje opakovanie, teda pravidelná aktivita s tou istou skupinou ľudí. Práve tým nahradíte to, čo predtým automaticky zabezpečovala škola alebo kancelária.

Vyberte si niečo, čo sa koná každý týždeň: amatérsku športovú ligu, tanečný alebo jazykový kurz, spevácky zbor, čitateľský klub, pravidelné dobrovoľníctvo alebo herný večer. Nezáleží až tak na téme, dôležité je, aby ste tých istých ľudí videli opakovane a dosť dlho na to, aby sa nazbierali potrebné hodiny.

Treba urobiť prvý krok a vydržať

Dospelé priateľstvá si žiadajú aktivitu, ktorú v škole nikto nepotreboval. Buďte tým, kto pozve, navrhne ďalšie stretnutie a po peknom večere napíše, že to treba zopakovať. Veľa známostí zostane navždy len známosťami práve preto, že nikto neurobil druhý krok.

K tomu patrí aj trochu odvahy ukázať sa autenticky, prejaviť záujem a pýtať sa. A hlavne trpezlivosť. Ak strávite s niekým päť až desať hodín týždenne, k hranici bežného priateľstva sa dostanete za zopár týždňov, k blízkemu priateľstvu to trvá mesiace. Je úplne normálne, že to ide pomaly. Nie je to zlyhanie, ale prirodzený čas, ktorý si vzťah vyžaduje.

Kde konkrétne hľadať

Možností je viac, ako sa zdá. Záujmové kluby a kurzy spájajú ľudí s rovnakým koníčkom a zabezpečujú pravidelnosť. Dobrovoľníctvo pridáva k opakovaniu aj spoločný zmysel, čo zbližuje rýchlo. Pomáha všímať si susedstvo a lokálnu komunitu, kde sa dá nadviazať na ľudí, ktorých aj tak stretávate. Na zoznámenie podľa záujmov slúžia aj aplikácie a platformy ako Meetup či Bumble for Friends, ktoré sú len odrazovým mostíkom, skutočné priateľstvo vznikne až pri opakovanom osobnom stretávaní.

Nezabúdajte ani na staré, zaspaté kontakty. Bývalí spolužiaci či kolegovia, s ktorými ste sa kedysi mali radi, sú často jednoduchšou cestou ako hľadanie úplne nových ľudí, stačí napísať a stretnúť sa. A ak pracujete z domu, zvážte občasný deň v zdieľanej kancelárii alebo v kaviarni s pravidelnou klientelou, aby ste si aspoň čiastočne vrátili ten neformálny kontakt, ktorý vám home office vzal.

Záver je v istom zmysle oslobodzujúci. Ak sa vám po tridsiatke ťažko hľadajú priatelia, nie je to vašou chybou ani znakom, že s vami niečo nie je v poriadku. Zmizli len štruktúry, ktoré priateľstvá vytvárali za vás. Dobrá správa je, že sa dajú vedome nahradiť. Stačí si vybrať pravidelnú aktivitu, urobiť prvý krok a dať tomu čas. Priateľstvo v dospelosti nie je dar, ktorý spadne z neba, ale výsledok času a opakovania.