Matka, ktorá v lete minulého roka na Liptovskej Mare predstierala utopenie svojho vlastného trojročného syna, spoznala svoj trest. Čadčianske pracovisko Okresného súdu Žilina poslalo 32-ročnú Simonu B. za obzvlášť závažný zločin vraždy za mreže na 17 rokov. Otrasný čin, pri ktorom bezbranného chlapčeka uškrtila, spáchala pod silným vplyvom pervitínu. Hoci sa žena k vražde napokon priznala, rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.

Čo je dôležité

  • Výška trestu: Súd vymeral obžalovanej 17 rokov v ústave s maximálnym stupňom stráženia a nariadil jej povinné protitoxikomanické liečenie.
  • Zlyhané alibi: Hoci matka záchranárom tvrdila, že sa dieťa utopilo, chlapček mal suché oblečenie a zomrel už hodinu pred ich príchodom.
  • Krutý spôsob vraždy: Obžaloba preukázala, že syna usmrtila kombináciou škrtenia a hrdúsenia, pričom použila vankúš a opasok od župana.
  • Vplyv drog: Podľa psychiatrického posudku žena netrpí duševnou chorobou, no má ťažkú závislosť od pervitínu a nevyrovnanú osobnosť.

Falošný telefonát na záchrannú linku

K mimoriadne tragickej udalosti došlo v júli 2025. Simona B. vtedy z brehu Liptovskej Mary zalarmovala tiesňovú linku v zúfalstve, že sa jej trojročné dieťa topí a snaží sa ho oživiť. Záchranári a následné policajné vyšetrovanie však rýchlo odhalili krutú pravdu. Chlapček mal po príchode záchranných zložiek úplne suché oblečenie a bez známok života bol už približne hodinu pred samotným volaním o pomoc.

Vyšetrovatelia zistili, že nešlo o nešťastnú nehodu, ale o chladnokrvnú vraždu. Matka svojho syna usmrtila surovým spôsobom – kombináciou škrtenia a hrdúsenia. Na vykonanie tohto obzvlášť závažného zločinu využila vankúš a opasok od župana. Celý čin spáchala pod vplyvom omamných látok, konkrétne pervitínu.

Odmietnutá dohoda a definitívny trest

Súdny proces na čadčianskom pracovisku Okresného súdu (OS) Žilina sprevádzali nečakané zvraty. Prokurátor sa ešte koncom minulého roka s obvinenou predbežne dohodol na vine a treste, pričom mala prijať 19-ročný pobyt za mrežami. Priamo v súdnej sieni však Simona B. túto dohodu prekvapivo odmietla. Zlom nastal až v máji, keď po oficiálnom prednesení obžaloby urobila vyhlásenie o vine a k spáchaniu skutku sa napokon priznala.

Dôležitým dôkazom bol aj znalecký posudok. Psychiater Ján Uhrin v ňom jasne skonštatoval, že obžalovaná nie je duševne chorá. Diagnostikoval u nej však závažný syndróm závislosti od pervitínu a nevyrovnanú osobnostnú štruktúru s dominantnými rysmi emočnej nestability a impulzívnosti.

Kým prokurátor v záverečnej reči žiadal pre krkavčiu matku 20 rokov a obhajca navrhoval miernejší, 15-ročný trest, súd zvolil kompromis. Simona B. dostala 17 rokov odňatia slobody, ktoré si musí odpykať v ústave s maximálnym stupňom stráženia. Obe procesné strany si po vynesení rozsudku ponechali zákonnú lehotu na prípadné odvolanie.