Vláda Slovenskej republiky ustupuje tlaku ústavných pravidiel a definitívne požiada parlament o vyslovenie dôvery. Tento zásadný krok prichádza bezprostredne po stredajšom prelomovom rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktorý kabinetu jasne pripomenul jeho povinnosti vyplývajúce zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Dôvodom je kritické prekročenie štátneho dlhu, pre ktoré opozícia vinila vládnu moc z vedomého porušovania princípov právneho štátu.

Čo je dôležité

  • Žiadosť o dôveru: Vláda na základe ústavného zákona o dlhovej brzde oficiálne predstúpi pred poslancov a spojí svoju budúcnosť s hlasovaním o dôvere.
  • Záväzný verdikt: Ústavný súd potvrdil, že kabinet tak mal urobiť okamžite po tom, ako zistil prekročenie sankčnej hranice dlhu.
  • Úspech opozície: Súdny spor iniciovali opoziční poslanci, ktorí napadli nečinnosť vlády koncom minulého roka.
  • Alarmujúci dlh: Spúšťačom celého mechanizmu bola jesenná správa Eurostatu, podľa ktorej verejný dlh Slovenska vyskočil takmer na 60 percent HDP.

Vláda po rozhodnutí súdu ustupuje

Zverejnený materiál na oficiálnom webe Úradu vlády SR potvrdzuje, že kabinet sa podriadi ústavným pravidlám a oficiálne požiada Národnú radu SR o vyslovenie dôvery. K tomuto kroku dochádza po tom, čo Ústavný súd SR v stredu zverejnil svoj záväzný výklad k zákonu o rozpočtovej zodpovednosti, verejnosti známemu najmä pod pojmom dlhová brzda.

Podľa košických sudcov musí exekutíva predstúpiť pred poslancov bezodkladne po tom, ako sa zistí kritické prekročenie hranice zadlženosti. Zároveň platí, že parlament má v tomto procese zrkadlovú povinnosť – žiadosť vlády musí zaradiť na rokovanie a rozhodnúť o nej bez zbytočného odkladu či zdržiavania.

Spor o porušenie demokracie a dlh

Celý právny a politický spor iniciovala skupina opozičných zákonodarcov. Tí sa obrátili na Ústavný súd SR po tom, čo vláda podľa nich ignorovala alarmujúce ekonomické dáta. Európsky štatistický úrad Eurostat totiž ešte 21. októbra 2025 vydal správu, ktorá potvrdila, že verejný dlh Slovenska dosiahol nebezpečnú úroveň 59,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).

Opozícia vtedy kabinetu ostro vyčítala, že hoci mu zákon o dlhovej brzde v takomto prípade jednoznačne prikazuje konať, na parlamentných schôdzach, ktoré prebiehali od 25. novembra do 12. decembra 2025, sa vláda kontrole parlamentu cielene vyhla.

„Predstavuje to porušenie princípu parlamentnej demokracie, princípu politickej zodpovednosti výkonnej moci a princípu právneho štátu v ich materiálnom význame,“

argumentovali opoziční navrhovatelia vo svojom podaní. Súd im svojím výkladom napokon dal za pravdu a donútil vládu k bezprostrednému konaniu.