Prezident Peter Pellegrini verejne vyzval vládny kabinet, aby rešpektoval verdikt Ústavného súdu SR a bez akéhokoľvek ďalšieho naťahovania času požiadal parlament o vyslovenie dôvery. Hlava štátu otvorene priznala, že súd len potvrdil jej dlhodobý názor – vláda mala pre kritický stav verejného dlhu a aktiváciu takzvanej dlhovej brzdy predstúpiť pred poslancov už pred mesiacmi. Opozícia vládnu moc viní z vedomého vyhýbania sa demokratickej kontrole.

Čo je dôležité

  • Výzva prezidenta: Peter Pellegrini očakáva, že vláda požiada o dôveru bezodkladne, pričom parlament by mal o nej rokovať už na najbližšej schôdzi.
  • Potvrdený názor: Prezident zdôraznil, že kabinet mal pred poslancov predstúpiť už dávno po tom, ako dlh štátu preťal kritickú hranicu.
  • Záväzný výklad súdu: Ústavný súd SR potvrdil, že slovné spojenie „bez zbytočného odkladu“ velí exekutíve konať okamžite a bez nečinnosti.
  • Alarmujúce čísla: Spúšťačom krízy bola správa Eurostatu z jesene minulého roka, ktorá odhalila verejný dlh Slovenska na úrovni až 59,7 % HDP.

Pellegrini: Vláda mala predstúpiť pred poslancov už dávno

Rozuzlenie ústavnoprávneho sporu okolo uplatňovania dlhovej brzdy nenechalo chladným ani Prezidentský palác. Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini prostredníctvom sociálnej siete jasne deklaroval, že po čerstvom verdikte Ústavného súdu (ÚS) SR očakáva od exekutívy okamžité činy.

Hlava štátu sa jednoznačne stotožnila s argumentmi, že ignorovanie rozpočtových pravidiel bolo prešľapom.

„Rozhodnutie ÚS SR potvrdilo môj názor ako prezidenta SR, že vláda mala už dávno požiadať parlament o vyslovenie dôvery pre takzvanú dlhovú brzdu,“

uviedol Peter Pellegrini. Podľa jeho slov by mala Národná rada SR žiadosť kabinetu o znovuzískanie legitimity prerokovať a definitívne uzatvoriť hneď na svojej najbližšej plánovanej schôdzi.

Opozícia hovorí o rane pre parlamentnú demokraciu

Celé súdne konanie iniciovala skupina opozičných zákonodarcov. Tí neuniesli fakt, že vláda po zverejnení nelichotivých ekonomických výsledkov ignorovala parlamentné schôdze prebiehajúce od 25. novembra do 12. decembra minulého roka.

Základným kameňom úrazu bola oficiálna správa, ktorú ešte 21. októbra minulého roka zverejnil Európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa týchto dát vtedajší verejný dlh Slovenska vystrelil na úroveň 59,7 % hrubého domáceho produktu (HDP), čím sa automaticky aktivovalo najprísnejšie sankčné pásmo ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Opoziční poslanci vo svojom úspešnom podaní na Ústavný súd SR varovali pred nebezpečným precedensom, kedy si vládna moc svojvoľne vyberá, ktoré zákony bude rešpektovať.

„Ak vláda, ktorej bola oznámená skutočnosť prekročenia hranice verejného dlhu prostredníctvom oficiálnych údajov Eurostatu, túto povinnosť ignoruje alebo obchádza, nejde len o porušenie konkrétneho zákonného príkazu, ale o zásah do samotnej podstaty parlamentnej demokracie. Takéto konanie znamená, že vláda sa vedome vyhýba politickej kontrole zo strany parlamentu v momente, keď je táto kontrola z ústavného hľadiska najviac potrebná,“

písalo sa v podaní, ktorému dali košickí sudcovia za pravdu. Podľa nového výkladu ústavy tak kabinetu po zistení nadmerného dlhu nezostáva nič iné, len bezodkladne rozohrať hru o svoju vlastnú politickú budúcnosť.