Ústavný súd SR vystavil tvrdé vysvedčenie vládnemu kabinetu a vniesol absolútnu právnu jasnosť do fungovania takzvanej dlhovej brzdy. Podľa prelomového výkladu musí vláda požiadať parlament o vyslovenie dôvery okamžite po tom, ako európske orgány potvrdia kritické prekročenie štátneho dlhu. Súd tak vyhovel opozícii, ktorá vládnu moc žalovala za to, že po zverejnení alarmujúcich ekonomických čísiel na jeseň minulého roka pred poslancov vôbec nepredstúpila a vyhýbala sa politickej kontrole.

Čo je dôležité

  • Žiadne odklady: Slovné spojenie „bez zbytočného odkladu“ znamená podľa Ústavného súdu okamžité konanie bez akejkoľvek neodôvodnenej nečinnosti.
  • Žiadna 30-dňová lehota: Ústava ani zákon nedávajú vláde časový vankúš v podobe 30 dní na rozmyslenie.
  • Povinnosť parlamentu: Národná rada SR má zrkadlovú povinnosť žiadosť o dôveru prerokovať a rozhodnúť o nej bez zbytočného odkladu.
  • Spúšťačom Eurostat: Povinnosť sa aktivuje zverejnením správy o dlhu, pričom v jednom kalendárnom roku môže takáto situácia nastať iba raz.
  • Dôvod sporu: Opozícia napadla vládu za to, že ignorovala verejný dlh SR na úrovni až 59,7 % HDP, ktorý Európska komisia potvrdila v októbri 2025.

Súd odmietol obštrukcie a čakanie

Návrh na výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti podala na Ústavný súd (ÚS) SR skupina opozičných poslancov. Reagovali tým na situáciu z konca minulého roka, kedy vláda po prekročení sankčného stropu nepredstúpila pred parlament na schôdzach konaných od 25. novembra do 12. decembra 2025.

O podrobnostiach čerstvého rozhodnutia informovala hovorkyňa Ústavného súdu Martina Ferencová. Súd vo svojom záväznom výklade jasne zadefinoval, čo v praxi znamená povinnosť konať bez zbytočného odkladu.

„Znamená to okamžité aktívne konanie vlády Slovenskej republiky smerujúce k podaniu žiadosti s prihliadnutím na potrebnú procedúru, ktorou je vláda povinná sa riadiť, bez prvkov neodôvodnenej nečinnosti,“

priblížila stanovisko súdu Ferencová. Sudcovia zároveň explicitne zdôraznili, že legislatíva neposkytuje exekutíve žiadnu 30-dňovú lehotu, ktorou by sa mohla kryť.

Dlh na úrovni takmer 60 percent HDP

Celý spor odštartoval 21. októbra 2025, kedy Európsky štatistický úrad Eurostat vydal oficiálnu správu o stave hospodárenia krajín. Z nej vyplynulo, že verejný dlh Slovenska vyskočil na kritických 59,7 % HDP. Práve táto hodnota automaticky spustila najprísnejšie pásmo ústavnej dlhovej brzdy, ktorej súčasťou je povinnosť požiadať o dôveru.

Opoziční poslanci v podaní na súd argumentovali, že ak vláda, ktorej bolo oficiálne oznámené prekročenie dlhu, túto povinnosť ignoruje alebo obchádza, nejde len o porušenie bežného zákona. Podľa nich ide o priamy útok na princípy parlamentnej demokracie.

„Takéto konanie znamená, že vláda sa vedome vyhýba politickej kontrole zo strany parlamentu v momente, keď je táto kontrola z ústavného hľadiska najviac potrebná,“

uvádzalo sa v opozičnom podaní, ktorému dal Ústavný súd SR za pravdu.

Podľa nového výkladu vzniká táto povinnosť vláde znova po každom ďalšom zverejnení výšky dlhu Európskou komisiou za predchádzajúci kalendárny rok, avšak s obmedzením, že v jednom kalendárnom roku sa tento politický test môže spustiť iba raz. Stanovisko Úradu vlády SR k tomuto prelomovému verdiktu nateraz nie je známe, nakoľko sa ho novinári iba pokúšajú získať.